Foto: Pravda - Ivan Majerský
Milujú ho Moraváci, každoročne oslavujúci vo Velkých Pavlovciach „meruňkobranie“ a milujú ho aj Maďari. Samozrejme, že v destilovanej podobe. Nuž a „marhuľu“ milujeme ju aj my Malokarpaťania. Možno aj preto, že u nás sa jej príliš nedarí. Predsa len, naše pôdy sú piesčito-kamenisté.
V Modre rastie len zopár marhúľ. Záhrady Bakošovcov, Michálkovcov, Kmeťovcov aj Gavorníkovcov by o tom vedeli rozprávať. A ešte je tu čosi. Nedávno som objavil mladý strom marhule odrody Kurecia, vyšľachtenej len v roku 1999 na univerzite v Halle. Ide o stredne neskorú sortu imúnnu proti šárke a dozrievajúcu v polovici júla. Má nádherné žlté plody s jemnými červenými líčkami a je extrémne voňavá, šťavnatá a chutná. U vinohradníka Vladka Sodomu sa jej začalo dariť...
Na pultoch marketov ponúkajú marhule španielske, turecké, talianske. Utrasené dopravou, znásilnené chladením. Znalci vravia, že sú už po smrti. Budem sa dlho hrabať v debničke a zo dve kilá si z nich kúpim. Urobím si na zimu pár pohárov džemu. A potom budem kuchtiť.
Pripravím si „parádny marhuľový koláč“, ktorý pripravovala teta Hováčková zo Sudoměříc. Je to prosté. Lístkové cesto si kúpite a marhuľovú plnku pripravíte nasledovne: maslo (10 dkg) premiešate s cukrom (10 dkg) do peny a do nej zapracujete žĺtok a dve polievkové lyžice pudingového prášku. Z bielka ušľaháte tuhý sneh a rovnako ušľaháte aj jednu šľahačku. Oba krémy zhomogenizujete a natriete ním lístkové cesto na plechu. Povrch koláča ošetríte s marhuľovým lekvárom a posypete lúpanými mandľami. Pečiete slabú hodinku v rúre pri 180 °C...
Deti ponúknite limonádou a dospelým nalejte čašu akurátne vychladeného dvoj-trojročného bieleho pinotu. Ten by mal voňať tak trochu arómou dozrievajúcej marhule...
Diskusia k článku