Fedor Malík:
Králik dedka Kosíka

Fedor Malík, 19. augusta 2014     2 minúty čítania

V Skalici som si našiel manželku a do tohto kráľovského mesta podnes chodím rád. Sú tam dobrí a rázovití ľudia, dobré červené i biele víno, voňavučký trdelník a napokon i vyberaná gastronómia.


Foto: Pravda - Robert Hüttner


Mal som navyše i to šťastie, že môj svokor, v rodine oslovovaný ako dedko Kosík, sa vedel šikovne zvŕtať v kuchyni. Na starom sporáku, vykurovanom drevom, vedel kúzliť také dobroty, že sa všetkých sedem vnukov olizovalo.

Keď dedo zavolal, že v nedeľu bude jeho pečený domáci králik, všetci sme sa do Skalice hrnuli. Aby sme sa nedostali do omylu, išlo o vlastne dochované zvieratko. Pri jeho poprave sme neboli, na to bol dedko príliš citlivý a kultúrny človek.

Deň pred hostinou králika precízne odral a odblanil. Prešpikoval ho potom slaninou a cez noc ho dal do pácu. Ten zmajstroval z octu, korenia, bobkového listu, koreňovej zeleniny a cibule. Na druhý deň ho dal do rúry a podlieval „moridlom“.

Keď sa mäsko vypieklo do zlata, pripravil omáčku. Zo smotany, výpeku a rozdrobenej chlebovej kôrky. Omáčku rozmixoval a precedil cez sitko. Králik sa podával s pečenými krumpľami a domácou kyslou uhorkou. My starší sme mali naliatu dedovu frankovku z Líščin a ratolesti popíjali žltú krachelku z neďalekých Sudoměríc...



Diskusia k článku

rea1
a ja o dva týždne dostanem troch domácich, pekných králičkov, tak určite skúsim jedného na tento dedov spôsob. :-)) len tej kráchelky už nieto.






 



TOPlist