Foto: Archív Kataríny Pantákovej
Kde sa vo vás „vzala“ láska k pečeniu, pečie sa u vás v rodine?
K pečeniu ma priviedla moja babka a ešte aj jej mama, moja starenka. Pamätám si, ako som sa hodiny dokázala pozerať na to, čo dokázali vytvoriť a ako úžasne to chutilo. Ťahané štrúdle, svadobné koláčiky, motané buchty, torty... S láskou spomínam na moje detstvo, nikdy na tieto zážitky nezabudnem.
Čo bol rozhodujúci impulz k tomu, že ste si z pečenia pre rodinu urobili profesiu?
Úprimne, ja som vždy túžila mať niečo svoje. Netvrdím, že to malo byť presne len pečenie. To prišlo skôr s komplexným nápadom. Potrebujem sa o ľudí starať, mať pocit, že všetko majú a cítia sa dobre. To ma napĺňa a robí ma šťastnou. Nikdy som si nevedela predstaviť, že by sa k nám domov prišlo na návštevu a nebolo by nič pripravené, upečené, bola som tak vychovaná. Cez covid som začala kváskovať, a keďže sme to nestíhali ako rodina jesť, rozdávala som to susedom a kamarátom. To ma asi úplne presvedčilo, že mať niečo svoje, kde pretavím svoje hobby do podnikania, bude to správne. Ono to potom len tak prišlo. Pôvodnú prevádzku som kúpila v máji 2022 a o mesiac som otvorila Vyskladaj. Aktuálne tu pracuje 9 ľudí.
„Verte tomu, čo vás baví a vtedy sa to všetko ľahšie zvláda.“
Prekvapilo vás v tomto biznise niečo?
Keď sa dnes zamyslím, neverím, čo všetko sme preskákali a kde teraz sme. Nebudem tvrdiť, že to bolo ľahké. Bolo to extrémne náročné. Nielen na peniaze, ale najmä na čas. Mesiace som spávala 4-5 hodín denne, musela som fungovať v jednej aj v druhej práci, a zároveň som potrebovala byť s malým synom. Striasa ma, keď si na tie začiatky spomeniem. Problémom boli najmä ľudia. Zohnať kvalitných a zodpovedných ľudí v tomto odvetví je zázrak. Dnes sa však pozriem na kolektív Vyskladaj a práve ten je moja motivácia a radosť. A ešte naši zákazníci, samozrejme. To ľudské nič neprevýši!
Má brandža, v ktorej pracujete, s pekárstvom aj niečo spoločné?
Na jednej strane nie, na druhej všetko. V oboch odvetviach pracujem na obchode a vlastne aj na marketingu. Neviem robiť veci inak ako na 100 %. Potom ich radšej nerobím vôbec. V agentúre mám šťastie, že tam už tie veci viem, máločo ma prekvapí a cítim sa tam ako ryba vo vode. Je mi to veľmi blízke a vlastné. Mám úžasných kolegov, čo si nesmierne vážim. Poznám trh, mám pekné partnerské vzťahy, a teda čerpám z toho, čo tu roky robím, čomu rozumiem a čo ma aj úprimne veľmi baví.
Diskusia k článku