Foto: archív Fedora Malíka
„Nakopli“ sme motor roku dvetisíc dvadsiateho prvého. Zostáva len veriť, že sa nezadrhne. Dni plynú ďalej. Trpkú chuť vianočných aj novoročných sviatkov sme už prehltli, s Gašparom, Melicharom aj Baltazárom sme sa zvítali a čakajú nás ešte tri nedele po Zjavení, dve po Deviatniku a napokon nedeľa predpôstna. Nuž a po nej už len Popolcová streda. Koniec fašiangov. Koniec bujarosti? Bude nám to stačiť, praskne konečne covidové trápenie, budú sa ľudia usmievať?
Možno áno, možno nie. Dočkáme sa však toho. Nalejeme si potom čašu mladého vína a niečo dobré si ukuchtíme! Čo by ste tak povedali na „karmenádle so sušenými slivkami“? Recept na túto dobrotu publikoval pred rokmi MUDr. Peter Ševčovič vo svojich úžasných knihách v príbehoch kuchýň bohémskeho Prešporka.
Návod na prípravu „slivkového karé“ sa v časoch prvej čs. republiky zatúlal aj do vtedy okresnej Modry. Perfektne ho ovládala spisovateľka Mária Gavorníková. Mäso kupovala u suseda Bittnera na modranskom námestí. Najskôr karé vykostila, odrezala z neho „panenku“ a pozdĺžne ho stredom prerezala. Panenku vystrela, naklepala a poukladala do nej vykostené sušené slivky. Potom ju zvinula a vložila do narezaného karé. Celý mäsový valec potom osolila, okorenila, ošetrila cesnakom a zázvorom. Napokon ho zviazala, dala do horúcej rúry, obracala a podlievala výpekom.
Z výpeku, pečenej cibule, zázvoru a modranskej horčice značky Efa potom pripravila omáčku. Karmenádle so slivkami podávala zásadne s pečenými zemiakmi a dubáčikmi v octovom náleve...
Nepýtajte odo mňa gramáže jednotlivých súčastí tejto mäsovej dobroty pani spisovateľky. Nevedel ich ani pán doktor Ševčovič. Riadil sa prostou filozofiou, že len „somár varí presne podľa receptúr“. Nuž a či mal pravdu, overte si sami. Pripravte si modranské karmenádle so sušenými slivkami. Iste sa vám podaria, iste vám zachutia...
Veliká dobrota.