Foto: RTVS
Juraj Bača (36) je slovenský herec známy z mnohých televíznych projektov – seriálov, ale aj z moderovania televíznych show. Okrem toho pôsobí na doskách Slovenského národného divadla, Divadla Aréna, Divadla P. O. Hviezdoslava či v muzikálovom divadle Nová scéna. Tiež vystupuje s kapelou Party Beat.
Poznáme vás zo seriálov, z divadla, filmu, ako moderátora televíznej show aj zo „psičkárskeho“ programu. Môžete povedať, ktorá z týchto polôh je vám najbližšia?
Keďže pochádzam úplne z iného prostredia, vyštudoval som manažment a pracoval v kancelárii, tak všetko, čo robím teraz, pre mňa predstavuje jeden typ nádhernej energie. Vlastne to ani nerozlišujem, lebo všetko je to kreatívna práca, ktorá ide cezo mňa. Keď koncertujem s kapelou, nehrám sa na nič, som to ja, Juraj Bača, ktorý si to užíva. Takisto v divadle je to tiež Juraj Bača, ktorý hrá rôzne postavy. Základ toho všetkého však je, že všetko mi to robí radosť, takže si to užívam rovnako. Ale keby som mal všetky tieto aktivity zoradiť, tak na mojom piedestáli je film Amnestie, teda filmová práca. Natáčanie filmu bolo asi to najzaujímavejšie, čo som zažil, a dúfam, že sa to ešte niekedy zopakuje.
Manažment a herectvo sú dve celkom odlišné cesty. Ako ste sa dostali od jedného k druhému?
Je to celkom zaujímavý príbeh, alebo ako sa hovorí, sú to náhody-nenáhody. Bol som živé a kreatívne dieťa, napríklad som sa zatváral do obývačky a bubnoval po fotelkách čínskymi paličkami všetky pesničky od skupiny Queen. Bubnovať som síce nevedel, len som asi potreboval vypustiť energiu. Niekde v pozadí mysle som stále mal, že sa túžim venovať niečomu kreatívnemu. Len som si stále myslel, že to nie je pre mňa, že človek sa musí narodiť v umeleckej rodine, pochádzať z takého prostredia. U nás sa nikto umeniu nevenoval. Takže som si myslel, a boli sme k tomu aj vedení, že je to niečo, čo mi môže robiť radosť a čo môžem robiť ako koníček, ale potom príde reálny život. Človek sa niekde zamestná, bude mať rodinu, hypotéku atď. To som mal zakódované a nevedel som si ani predstaviť, že by to mohlo byť inak.
A kedy sa to zmenilo?
Celé sa to zmenilo, keď som začal hrávať na gitare v kostole a keď sme boli s bratom na koncerte jednej kapely. Niečo sa stalo a nemal im kto hrať na gitare. Ovládal som síce len pár akordov, ale vedel som zahrať nejaké pesničky, tak som ten koncert odohral s nimi. A zistil som, že ma to veľmi baví, že je to super, ako sa ľudia zabávali, spievali... Na druhý deň sa mi ozval bubeník z tejto kapely a hovoril mi, že má projekt, s ktorým chce ísť súťažiť na Eurovíziu, a že sa mu veľmi páčila moja energia, s akou hrám na gitare. Ponúkol mi, či by som nechcel hrať s ním. To bolo prvýkrát, keď som si povedal, toto sa dá robiť a dá sa tým aj živiť. Lebo muzikanti, s ktorými som sa stretával, mali hudbu ako prácu. Ja som však vtedy ešte stále študoval manažment a potom som sa zamestnal v korporáte. Ale preto, že som dostával príležitosti stáť na pódiu, som si stále viac uvedomoval, že sú veci, ktoré ma napĺňajú, a potom sú druhé, pri ktorých mám pocit, že pri nich márnim svoj život - to bola tá kancelárska robota. Tak som jedného dňa dal v práci výpoveď a prihlásil som sa na štúdium na Vysokej škole múzických umení.
„Natáčanie filmu bolo asi to najzaujímavejšie, čo som zažil, a dúfam, že sa to ešte niekedy zopakuje.“
Je pre vás potrebné alebo dôležité striedať rôzne typy aktivít, teda herectvo, moderovanie, hranie a spievanie?
Keď ma niekde pozývajú napríklad moderovať event, ponúknem aj svoju kapelu a mnohí sú prekvapení, že som aj hudobník. Ale stále hovorím, že som v prvom rade herec, ktorý vie moderovať aj spievať. Primárne sa považujem za herca, preto sa neprofilujem ako herec, spevák a moderátor. Je možno fajn vedieť viac vecí, ale myslím si, že vnútorne by sa človek mal sústrediť na jednu vec.
Pre vás je to teda herectvo?
Áno. Lebo moderátor vie dobre moderovať, ale nedokáže dobre zahrať v divadle. Speváci vedia odspievať a možno aj odmoderovať, ale tiež by asi nezahrali psychologické roly v divadle. Ale herec dokáže moderovať a možno aj spievať. Herectvo je v tom úžasné, že keď v divadle hrám muzikálového speváka, alebo domáceho násilníka, či mladého elegána, všetky polohy, ktoré herectvo obsahuje, môžem využívať aj pri moderovaní.
Diskusia k článku