Gurmánske cesty: Ako chutí Cyprus

Foto: Shutterstock

Keď je leto a teplo, väčšina ľudí má o dovolenke jasné predstavy – pláž a vodu, či sladkú, alebo slanú. Keď však teplo v našich zemepisných šírkach pominie, niekto si rád leto predĺži. Jednou z destinácií, kde sa to určite oplatí, je južný Cyprus. Miestni hovoria, že najlepšie je tu v septembri a októbri, keď je voda v mori teplá, ale už tu nie sú davy turistov.

Dve najznámejšie letoviská na južnom pobreží sú Ayia Napa a Protaras. Tu sú najkrajšie pláže, ale aj nekončiaca sa masová zábava. Hotely, bary, krčmy, reštaurácie, požičovne všetkého možného, čo má dve alebo štyri kolesá, kolotoče, obchody. Ideálne pre milovníkov kúpania a 24–hodinovej zábavy. Obidve strediská sú nové, začali ich stavať až po roku 1974. Stalo sa tak po tom, čo Turecko obsadilo severnú časť Cypru, kde sa dovtedy sústreďoval turistický ruch na ostrove. Preto boli v gréckej časti ostrova nútení vybudovať nové strediská. Takže historické uličky, promenády alebo zákutia tu nehľadajte.

Paphos pre milovníkov histórie

Peknú promenádu aj s hradom a hneď neďaleko jednu z chránených pamiatok UNESCO – slávne a krásne zachované mozaiky, nájdete na západe Cypru v mestečku Paphos. To počas našej návštevy ešte nebola až taká „masovka“ ako na východnom pobreží. Aj preto je vyhľadávaný ľuďmi, ktorí chcú okrem mora, slnka a pláží aj atmosféru a intimitu. Hoci – aj na pobreží pri Paphose sa mohutne stavia, takže ťažko povedať, ako dlho to bude pokojnejšie stredisko.

Ale keď sme tu boli, bolo možné užiť si príjemné prechádzky, chodiť z obchodíka do obchodíka, z ktorých mnohé majú aj krajší a hodnotnejší sortiment ako obvyklé suvenírové čačky–mačky. Pláže tu nie sú síce vyslovene pieskové, pobrežie je sčasti skalnaté, ale rozhodne je malebné. Neďaleko Paphosu sa vraj zrodila z peny bohyňa lásky Afrodita. Tu sú aj najluxusnejšie hotely na Cypre aj najväčšie golfové ihrisko na ostrove.

Samozrejme, v Paphose treba ísť pozrieť svetoznáme mozaiky – aj keď nie ste nejaký veľký nadšenec histórie. Nikde na svete nie sú väčšie a zachovanejšie, naozaj môžeme len obdivovať, ako z prírodných kameňov a farebných sklíčok dokázali starí majstri poskladať také krásne obrazce. Škoda akurát je, že „za sucha“ nie sú farby také výrazné. Voľakedy turistickí sprievodcovia kúsok z niektorej oblievali vodou, aby ste mali možnosť vidieť, ako vyzerali mozaiky za čerstva, teraz je to už prísne zakázané.

Vidiek – to je úplne iný Cyprus

Ak sme spomínali rušné letoviská pri mori – tak len pár kilometrov odtiaľ je úplne iný svet. Cyperský vidiek je naozaj idylický, optimálne miesto, ak chcete stráviť aktívnu dovolenku, ale užívať si pritom pokoj. Okolie niektorých dediniek, napríklad Tochni, vyzerá ako Toskánsko. Tu sa dá bývať v starých kamenných domoch, ale zároveň si užívať vymoženosti ako bazén pred dverami, či wifi pripojenie. Byť „účastní“ bežného života Cyperčanov, ale zároveň to nemať ďaleko k moru. Či na požičanom aute, alebo, keď ste zdatnejší, na bicykli. Tochni je centrom pre cykloturistov, je tu naozaj dobre vybavená požičovňa kvalitných bikov, od cestných až po e–biky a robia tu aj cyklistické výlety so sprievodcom. Turisti môžu odtiaľto chodiť aj na rybačky na more s rybármi, zúčastniť sa na vinobraní alebo zbere olív či citrusov, vyrábať tradičný syr halloumi. Agroturizmus dorazil aj sem, a to vo veľmi atraktívnej podobe.

Jedna z najkrajších dedín je Omodos. Je tu napríklad najstarší lis na hrozno na Cypre, kamenné domy, úzke uličky, príjemné námestie s tavernami, kde poskytuje tieň vínna réva. V miestnej pekárni môžete ochutnať, ako chutí chlieb s cícerom, sú tu obchodíky s vínom, ale aj s umeleckými a remeselníckymi výrobkami, doteraz tu maľujú ikony. Pred domami sedia babky a háčkujú ihlou omodské čipky, aj keď už sú už viac turistická atrakcia ony samy ako ich výrobky. Vo vnútrozemí je možná aj klasická horská turistika a v zime sa dá dokonca aj lyžovať. V pohorí Troodos sú vybudované turistické chodníky, na jednej krátkej túričke sme aj boli. Aj keď sme mali trochu obavu, či to nebude len „lapák“ na turistov, nakoniec sme boli príjemne prekvapení. Chodník popri potoku k menšiemu vodopádu bol podobný ako lesné chodníky v našich horách.

Foto: Shutterstock

Malá a veľká svadba

Ako sme už spomenuli, pri cyperských brehoch sa podľa báje zrodila z peny bohyňa lásky Afrodita a miestni to dokážu využiť, ostrov je doslova svadobným eldorádom. Cyprus má totiž jednoduché formality na vybavenie civilného sobáša, ten je platný vo všetkých krajinách a bohato to využívajú najmä z krajín neďalekého Blízkeho východu, Izraela. Ako bude obrad vyzerať, to závisí od vášho vkusu – môže ísť o akt dvoch ľudí na miestnom úrade, ale úradníci chodia sobášiť aj von, na miesta, ktoré si svadobčania vyberú.

Svadby sú veľký biznis aj pre hotely, tie majú vlastných ľudí a agentúry, ktoré sa o všetko postarajú. Pravá cyperská svadba sa robí pre pár sto ľudí. Niektorí svadobčania dávajú dokonca inzeráty do novín, kde oznamujú termín a miesto konania. Náklady na svadobnú hostinu idú do päťmiestnych súm, platia ich rodičia, ale na veľkej svadbe sa vraj ženíchovi a neveste vrátia v podobe peňažných darov.

Jedlo pre každého – aj pre mačky

Ak idete s Cyperčanmi do reštaurácie alebo vás pozvú k sebe domov, znamená to naozaj prehýbajúce sa stoly. Trikrát toľko jedla, ako človek vládze zjesť. Veľa misiek a mištičiek, plných lákadiel, z ktorých si každý naloží, koľko chce. Konzumácia čerstvo pripravených jedál z regionálnych produktov je dôležitou súčasťou cyperskej kultúry a je neoddeliteľne spojené s každou spoločenskou udalosťou - od rodinných stretnutí cez špeciálne príležitosti až po náboženské sviatky, všetky majú svoje vlastné lahôdky a recepty. Mezedes, výber malých jedál, ktoré spolu tvoria hostinu, sú synonymom cyperskej kuchyne.

Od sýtych mäsových jedál a syrových špecialít až po jedinečné dezerty zo svätojánskeho chleba a z hrozna - cyperská kuchyňa je exotickou zmesou gréckej a orientálnej kultúry, obohatená o pozostatky starých civilizácií, ako sú napríklad pôvodné rímske koreňové zeleniny alebo fénické lahôdky. Na stole sa vždy ocitnú dipy, mäsové jedlá dusené v hlinenej nádobe, čerstvé ryby ulovené priamo pri pobreží, strukoviny v rôznych omáčkach, syrové aj údené špeciality.

Keď sme sa spýtali, či nie je škoda servírovať toľko jedla, keď ho človek nevládze zjesť, dostali sme odpoveď, že miestni sedia pri jedle, keď sú slávnostné príležitosti, aj niekoľko hodín – a ak sa niečo predsa len nezje, putuje to mačkám, s ktorými sme sa na Cypre stretávali všade.

Foto: Shutterstock

Po jedle si treba dať ako digestív silnú cyperskú kávu, ktorá sa robí podobne ako v Oriente z džezvy, ktorú tu volajú mbrikia. Cyperská káva je veľmi silná, preto sa vždy podáva s pohárom vody. Môžete si ju objednať sketo (čiernu), metrio (s jednou čajovou lyžičkou cukru) alebo glyki (s dvoma čajovými lyžičkami cukru). Nikdy sa však nepije s mliekom.

Cyprus má aj chutné vína a ich niekoľkotisícročnú tradíciu. Krčahy na víno, ktoré sa tu našli, sú staré až 6 000 rokov. Takže odrody viniča na Cypre patria k najstarším na svete a sladké dezertné víno Commandaria je najstaršie víno na svete s označením pôvodu, ktoré sa tu stále vyrába. Mnohé cyperské vinárstva, vínne dediny a kláštorné pivnice sú otvorené pre prehliadky a ochutnávky ich „nektáru bohov“, treba si však otváracie hodiny vopred overiť, pripadne sa vopred ohlásiť. Okrem toho sa každý rok na prelome septembra a októbra koná festival cyperského vína v Limassole.