Foto: Shutterstock
Obidvaja rodičia boli z jednej dediny, takže niečo také ako leto u starých rodičov som nepoznala. Jedna starenka bývala cez humno a druhá o päť ulíc ďalej. Aj tak mám však neskoré leto spojené s tou cez humno. Presnejšie, s jej slivkovými guľami s makom a so slivkovým lekvárom, ktorý varila.
Bublal ako bahenná sopka
Hovorila mu trnkový, lebo slivky boli u nás trnky. Varil sa vo veľkom hrnci hodiny na klasickom sporáku na drevo, do ktorého bolo treba celé dlhé hodiny prikladať a lekvár tak isto dlho miešať.Doteraz si pamätám, že bublajúci a prskajúci lekvár vyzeral ako nejaká bahenná sopka, ktoré som videla potom na vlastné oči až o niekoľko desaťročí neskôr. Po hodinách varenia bol taký tuhý, že sa dal krájať a do čohokoľvek sme ho uložili, nikdy nevytiekol.
Foto: Shutterstock
Ani sa nepokazil. Hoci starenka už nie je medzi nami takmer 30 rokov, jeden z jej slivkových lekvárov sme zjedli len pred pár rokmi. Našli sme ho zabudnutý a dlhé roky nikým nepovšimnutý v polici na džemy v garáži. Keď sme ho otvorili, hneď prvým hltom som sa preniesla o veľa rokov dozadu, na koniec prázdnin.
Starenka už nie je, ale chuť na lekvár áno
Po tom, čo starenka odišla do (aj) lekvárového neba, odišiel s ňou aj jej slivkový lekvár. Nikomu sa už nechcelo stáť hodiny pri sporáku, aj keď plynovom, a miešať. Hoci chuť na domáci slivkový lekvár veru bola.Až som pred pár rokmi našla recept na pečený slivkový lekvár, ktorý netreba miešať stále v hrnci, ale len občas na plechu. Urobila som prvý pokus: lekvár nebol zlý, ale tá chuť, ktorú som si pamätala z detstva, tam nebola. Tak som pátrala po rodine aj v zápiskoch mojej mamy, ako sa pred pár desaťročiami slivkový lekvár robil. Dozvedela som sa, že ešte predtým, ako ho začali variť, slivky tri dni fermentovali s pridaným cukrom a s octom.
Urobila som ďalší pokus a musím povedať, že chuťovo bol oveľa podobnejší lekváru z môjho detstva, ako ten predošlý. Aj keď úplne stopercentnú chuť starenkinho lekváru asi nedosiahnem. Z veľmi jednoduchého dôvodu – ona ho varila z prezretých sliviek, ktoré dozreli na strome v našom humne. Lenže ten staručký strom už tiež pošiel, takže mne nezostáva nič iné, len ho robiť z takých sliviek, aké dostanem kúpiť na trhovisku. Pritom dúfať, že možno budem mať šťastie a natrafím nie na obrie a nedozreté, ale na malé a prezreté...
A jedna praktická rada na záver
Počas niekoľkých pokusov s prípravou slivkového lekváru som zistila, že je potrebné robiť ho aspoň z 5 kilogramov sliviek. Dôvod je jednoduchý. Tým, že sa dlho pripravuje, veľká časť vody zo sliviek sa odparí a výslednej hmoty zostane úplné minimum. Napríklad z 3 kilogramov mi vyšlo 5 malých pohárikov. Takže keď už s ním strávite toľko hodín, aj keď nie priamo miešaním, bolo by škoda neurobiť si zásobu.Urobte si teda pečený slivkový lekvár, ktorý chutí takmer ako od mojej starenky:
<
Pečený slivkový lekvár z rúry
Diskusia k článku