Vypuklo to v Číne a my sme mávli rukou. Veď je to tak ďaleko, nás sa to netýka! A o pár týždňov to všetkých prekvapilo. Tí najstarší dnes vravia, že takú neistotu naposledy cítili v závere druhej svetovej vojny...
Aj moja rodná Modra sa trápi. Ulice sú vyľudnené, obchody pozatvárané, ľudia do práce nechodia a na tvárach nosia rúška. Prekliaty koronavírus... Modlíme sa a dúfame, že odoláme. Príroda sa nám však vysmieva. Je polovica marca a dokvitajú mandľovníky a pokvapkáva aj porezaný vinič. Keď ho ohýbate, plače, narieka. Je s vami a posilňuje vás. Akoby vravel: ,,Zotrvaj a na jeseň ťa obdarujem tými najsladšími bobuľami na svete." Nedá sa tomu neveriť...
Modranskí vinohradníci sú v chotári. Modrá obloha, takmer dvadsať stupňov vo vinici. Od rána sa viaže, naťahujú drôty, podsádzajú štepy. Aj môj syn s tovarichármi vyhladli. Treba im do vinice v Starých horách priniesť obed.
Už je navarené a v miske rozvoniava ,,bigos". Dal som si na ňom záležať. Kilo kvasenej kapusty, kilo bravčového bôčika, huby, sušené slivky, dve cibule, dve deci frankovky, sladká paprika, čierne korenie, bobkový list a soľ. Dusí a varí sa to všetko dobré dve hodiny. Pekne dohusta. Vonia to, chutí to - a zasýti to. A k tomu nakrájaný drevorubačský chlieb a po pohári frankovky. Dvojročnej a našej. Z toho najlepšieho honu v modranskom chotári. Z Plázlov.
Tonko a Kiko si naberajú už druhú porciu. Chutí im. Akoby aj nie. Veď bigos jedli po prvý raz v živote! Dožadujú sa aj druhej čaše červeného. Musím im to vyhovoriť. V tom moku je štrnásť percent alkoholu a ten, vážení, zoslabuje imunitu. Treba vydržať a tú ,,ázijskú" potvoru položiť na lopatky. Držme si palce, musíme to - s pomocou Najvyššieho - prekonať...
Nuz najlepsie bude zvysit odolnost pomocou vitaminov, propolisu alebo rodioly. Hlavu hore, neklesajme na duchu, tie vyborné recepty na Vareche nam v t om urcite pomozu, lebo ako povedal Heinrich Böll : "jedlo a pitie udrzuju ducha a telo pospolu". vdaka vsetkym varechacom za vynikajuce napady a recepty.