Foto: Pravda - Ivan Majerský
Cestou vyhladol a pani Gréta mu na tanier naložila akési husté a horúce čudo. Bol to „eintopf“, sýta polievka z varených zemiakov, koreňovej zeleniny a údeného bravčového mäsa. Mladý Paľko do tých čias o takom jedle ani nepočul...
Roky leteli, prišla vojna, Nemcov (nielen z Modry) vysťahovali a ajntopf sa z modranských tanierov vytratil. Spomienky však zostali. Na prelome rokov 1978-1979 som na berlínskej Humboltovej univerzite absolvoval niekoľkomesačnú stáž. Na jeden víkend pricestoval ku mne aj môj otec. Náležite som oživil jeho spomienky. Pod televíznou vežou na Alexanderpľaci sme v „imbise“ skromne povečerali. Akože inak. Objednal som ajntopf. Hustý, korenistý, voňavý, s mrkvou i čiernym koreňom a bielou kvakou. A k tomu čierny chlieb a ryžové pivo sedmičku. Otcovi zaiskrili oči. Po štyridsiatich rokoch mal opäť na tanieri čosi pamätné...
V kuchárskej knihe „Vaříme zdravě...“ z roku 1974 som hľadal recept na prípravu nemeckého ajntopfu. Márne. Našiel som však čosi podobné. Išlo o tzv. záklechtku, pravdepodobne o endemit staroslovianskej kuchyne. Základom je múka rozmiešaná v studenom vývare, ktorá sa prilieva za stáleho miešania do variacej sa obilninovej, zeleninovej alebo smotanovo-zemiakovej polievky. Tá sa varí 20-30 minút s bobkovým listom a čiernym korením do hustej konzistencie. Až do stavu, že lyžica v polievke stojí.
Konzistenciou podobné polievky sa pripravujú na Orave, na Spiši, v Gemeri aj v Šariši. V kuchárskych knihách Terezie Vansovej nájdete desiatky inšpirácií. Skúste polievku „geršlovú“, tlčenú z teľacích pečienok, zajačie ragú, polievku pľúckovú či chlebovú.
Chutné polievky tohto druhu sa pripravujú aj na Horehroní. Pred pár rokmi dôchodcovia z Polomky vydali úsmevnú brožúru „Tradičná polomská kuchyňa“. Zalistujte si v nej a pri sporáku čarujte. Objavíte čaro kapustovej „šlapavy“, bryndzového „cieru“ či tajomného polievkového zázraku menom „Na kyslo krompaky“.
Diskusia k článku