Zoznamujete? - 2. diel

Je to vlastne pokračovanie príspevku Zoznamujete(?), na ktorý, v slušnej forme, svoje praktické pripomienky pridalo dosť veľa varecháčov a zverilo sa zo spôsobom nakupovania. Ja vám tu chcem opísať ako sme s manželkou nakupovali prvý krát s využitím techniky foto v mobilných telefónoch.
S kamarátkou a kamarátom sa východniari vybrali na nákup jesennej kolekcie 2011 do Bratislavy. Samozrejme so zoznamov kto čo potrebuje. Manželka, okrem množstva drobnosti v kolónke rôzne, mala hlavný záujem o prechodnú bundičku, takú ako u nás na východe nezoženie. Ja som mal na zozname: koženka a kolónu rôzne som nedostal ani pridelenú.
Prezieravo, vedomý si skúsenosti zo spoločných nákupov u nás doma, som manželke s kamarátkou (kamarát išiel pre istotu aby sa pri nákupoch nenaštval, na návštevu k známemu!), hneď pri vstupe do bludiska vtedy najväčšieho nákupného strediska v našom najväčšom meste v republike, navrhol, že sa rozdelíme. Prekontrolovali sme si funkčnosť tlačidlových mobil telefónov, overili, že vieme celkom inteligentne použiť vtedy nový, moderný systém SMS a hlavne MMS a rozišli sa. Skoro som ani nestihol nájsť bistro s fajčiarskym kútikom, objednať si koňačik, upraviť si výzor ležérnym zdvihnutím goliera na polokošeli a miernym rozcuchaním šedín a usadiť sa a už môj mobil pípol. S jemnou eleganciou som stlačil potrebné tlačidlo a objavilo sa mi foto manželky v bundičke

...a pod tým text: ...“nevyzerám v tom veľmi tlstá?“ „Nie.“ Odpísal som stručne. „To nevieš napísať rozvinutú vetu? Čo robíš?“ Prijal som SMS a odpísal, že si vyberám farbu koženky a len tak z recesie som jej poslal toto foto, ktoré som medzi tým stihol urobiť, pretože som všímavý!!

V tom sa stal zázrak. Neviem kde ženy majú uložené v tele GPS na vyhľadávanie súradníc manžela, ale v priebehu dvoch minút stála predo mnou. Ešte som stihol periférne prezrieť okolie, či niekde nie sú pováľané stánky, reklamne panely alebo výzdoba z kvetov a stromov, ale nikde nič. Dva poschodia a asi tristo metrová chodba s davom ľudí bola nepoškodená. Nestihol som obhájiť obsah pohárika s koňakom ale dokázal som v čase keď zaklonila hlavu pri jeho konzumácií, opraviť si golier do dôstojnej polohy a olízanou dlaňou upraviť účes. Pred smrťou ma zachránilo to, že mi pri vstupe, keď sme sa rozdelili zverila do opatery platobnú kartu, lebo sa bále, že ju okradnú. Natiahla ruku, z pomedzi pier sa jej ozvalo chrapľavé: „Kartu!“ a nasledoval obrat a odchod. Kdesi v podvedomí som ešte začul: „Tu čakaj!“ a už jej nebolo.
Chcete vedieť ako to pokračovalo? Ako vás poznám určite áno. Tak vedzte, že asi o desať - pätnásť minút môj mobil opäť pípol. Na jeho displeji sa objavilo toto foto:

Časovú jednotku v trvaní „ešte jeden koňak“ som počkal a keď ani potom neprišla žiadna SMS napísal som jej: „V tom vyzeráš!!!“ Poslala mi naštvaného smajlíka a keď prišli ku mne s množstvom igelitiek , úsmevmi na tvári a oznamom, že ideme na prechádzku po nábreží Dunaja oblial ma studený pot a papierik s telef. číslom brigádničky, ktorá ma obsluhovala som zabudol na stole. Trasu sme absolvovali dva krát pretože boli presvedčené, že naživo určite stretnú niekoho známeho „K“ (čítaj: Kukura, Kvietik, Kramár, Koleník, Kemka, Króner Janko a pod.) ale dopriali mi jednu prestávku aby som im mohol kúpiť kávičku, sebe pivečko a nechať trochu oddychu svojím uboleným chodidlám aby som vládal prísť k autu.

...

Na záver len krátka informácia pre tých, ktorí chcú vedieť všetko. Koženku som si kúpil na jar 2012 na trhu v Nowom Targu!

@Stefanm veľmi vtipný článok :) príjemne som sa pobavila čítaním. Ženy a nakupovanie to je naozaj kapitola sama o sebe : ) mne raz muž dal svoju kartu a šla som kúpiť nejaké jedlo. Nákup a prechádzka spojená s usprávaním Papoona v kočíku (tak občas voláme našu dcéru-to meno nám pripomína divoký druh opičky a s láskou ju tak občas oslovujeme ;) sa mi však vymkli spod kontroly. Tak trošku v eufórii, že ten malý Papoon konečne spí a ja si môžem v pokoji poprezerať novootvorené obchody vedľa Kauflandu, spôsobili menšiu nákupnú horúčku.
Doma mužovi pípla sms z banky, že platil kartou. To som kúpila to jedlo. O pár minút mu pípla ďalšia sms. To už som bola v obchode s domácimi potrebami. Pípla mu i tretia - to som bola v detskom oddelení. Na svoju obhajobu dodám, že všetky veci sme doma naozaj potrebovali.
Prišla som domov a muž už s úsmevom čakal, čo všetko som doniesla :) a ja som mu odprezentovala všetky kúpené novinky do domácnosti a spokojne vrátila kartu.

Dobré čtivo! Môj muž nemá problém chodiť so mnou po obchodoch, jeho názor je dôležitý, ako aj sila pri nosení tašiek. Kartu máme každý svoju, ale len jemu chodia sms o platbách, takže vie, v akom obchode som nakupovala. Nikdy ma však nekontroluje, čo som kúpila či to bolo potrebné kupovať. Ale aj ty si si to nakupovanie užil po svojom a spokojní ste boli obaja, ako vidno.