Konečne mám chvíľočku voľnú, tak som sa začítala do knihy Záhorácky raj od Štefana Moravčíka. Narazila som na báseň, ktorá je o nás (páni z Varechy prepáčia), pobavila som sa a chcem sa o tú zábavu podeliť aj s vami. Tu je:
Varím, varíš, varíme,
samé si to pojíme,
suané íduá, suadké buchty,
krásne torty, nejsme cuchty.
Kuchyňa sa mosí lesknút,
starý nesmí ani hlesnút,
tu sme pánem včilek já!
Chuap nech sa tu nestavjá
jako prázdny mech,
chuďáček má pech!
Moja žienka varí jak šuak,
lebo ví, že já to zím šak.
Nykdy mi šak nepeče,
radši z kuchne uteče.
Já mám ale buchty rád,
já som s nymi kamarát.
Preto chodým k susede,
ked sedí pri obede.
Čosi suadké ždycky má,
ked sa najím, tak mi dá.
na to, že ci suseda
buchtu dá?
Enem abys nemal suzu na vllásku,
že sused dá tvoje polke
pre zmenu zas klobásku? :)))
a na abuchty zarob,
a nerob ich strašne hrubé,
naróstnu ci samé v trúbe.
že si sa tu zabavila.
Rýmy mám ja veľmi rada,
jak Onura Zežerehada.
Ale fčul sa hádajú,
bo Varechu nemajú.
Keby semkaj chodzili,
málo by sa vadzili.
Asi je už pre nich moc
tá Tisíc a jedna noc.
co vsetko sa medzi nami nenajde= talentu viac ako v tych TV relaciach.
@Milan2- nemas sa preco bat buchiet je tu vela vybornych receptov urcite upecies len fajnove.
Uz je tu zas veselo a to ma tesi. DDDDD Vdaka.
@milan , ale tie masove buchticky urcite upec. Ja som raz robila pre susedov a nemohli zabudnut na ne. Budu dobre i lekvarove, tvarohove, makove.
Idú tré Záhoráci. Jednému sa kýchne. Druhý zavinšuje: Na zdraví! a trecí sa ozve: A mje nenalejete?
Rýchlik - včiu byu tu a už je v rici.
Windsurfing - uatečka s puachetku.
Viete, ako sa preloží do záhoráčtiny nasledovná veta?
Prosím Vás pekne, buďte taký láskavý, mohli by ste mi to ešte raz zopakovať, pretože som si nie celkom istý, či som vás správne porozumel?
Preklad: Ná : Hmmmm?"
Toto je moja varecha, keď ju otvorím, smejem sa od uch k uchu. Ja to neviem tak podať, tak sa aspoň zasmejem na podaní druhých. :-)))))))) :DDDDDD
A víte, proč na Záhorí začaui stavjat okrúhle baráky?
Jožka sa dzíva na svoju ženu, kerá má plné ruky roboty z vareňím a pečeňím a pýtá sa:
,,Nesčeš z ňečím pomocit? Trebárs ňeco zest alebo vypit?“
Ide Záhorák autom a zastaví ho policajt. Pýta sa ho:
-”Pán vodič, viete akého dopravného priestupku ste sa dopustili?”
Záhorák sa na policajta nechápavo pozrie a policajt pokračuje:
-”Prekročili ste plnú čiaru.”
Záhorák sa usmeje a odvetí:
-”Ná co, co pukua?”
"Sceš ešče Mariško ?" - pýta sa nežne Francek
"Uš nééé !!" - červeňá sa Mariška
" Tak zlez !!!!!! - rozčúli sa Francek
" Staň Jožine, šak nemóžeš byt až taký opitý, ked dokážeš ležat na zemi bez držaňá !!!! - lamentuje Francek nad opitým kamarádem
"No tetko, placíte 2 eurá aj 50 centú" - povída prodavačka
"Co to .... šak mi to prosímťa prelož Vierko..... kolko to je peněz ?" - nerozumí tetka v sukňách.
"Tak abys vjedzel Milošku, po záhorácky sa poví parazól a po slovensky sa poví ... deštník !!! - prísne poučovala moja babka vnukov o slovenčine, keď som lamentovala že 1. septembra idú do školy a vyprávjajú po záhorácky.
Ide Francek po ulici v Bratislave, a jak sa tam motá, zastaví ho jeden chlap a osloví ho:Parlez - vous Francois?
"Pár levú je hen, ale jak víte, že já sem Francek?
/ pre tých, ktorí nerozumejú, U dvoch levov sa volá budova, kde dodnes sídli polícia/.
Na Záhorí negde namontovali dopravní značku:"Zákaz predbiehania / čierne a červené autíčko/.
Záhoráci pod ňu pripísaui:
Puací aj pro auta druhej barvy!
Strýčkovi Janekovi bjehá po dvori sviňa bez ušú, ocasa a na barlách.
Sused sa ich pýtjú, co je to za módu?
To né, ale nebudem kvúli huspenine zabíjat ceué prasa.
Nemóžem, šak víš, že jsem ženatý a po správnosci bych ca ani trt..t nemjeu...
,,Cicho!“ Toto je hotový buázinec! Može byt ešče ňeco horší?!“
Nahňevaná žena odpoví:
,,Muža vezem od milenky, céru z potratu, mauí synek sa právje posrau do gaťí, cestujeme bez lístka a to ešče opačným smjerem! No co by mohuo byt horší?!“
"No, konečne vám mám spolem .......!"
"Bapko, bolí ma celý človek, eštie i tie všetkie droby cítim..."
Babka nelenila, do lavóra zarobila teplej octovej vody, namočila uteráčik a dedka s tou handrou riadne drhne po tele. Už mu vymasírovala krk, chrbát, brucho, ruky, nohy a z ničoho nič došlo aj na "frantíka". Jak ho hnete, tak ho hnete a naraz len div sa svete frantík ožil v babkiných rukách.
Babka len oči vyvaľuje a čuduje sa:"moj ty žlatý, tiš mja spoznaaal?"
"- Počúvaj Francku, rob něco, takí sme chudobní že sem už mjesíc neměla v hubě maso !"
"- co to meleš, a múj k .....ot je co - kaleráb ?????" - spravodlivo sa rozčúli Francek.
hneď mám tých záhorákov radšej ...
"Babko, máte satelit? Co by som sa mjela telyt,co jsu kráva. "
„Až umrem, rozsypeš múj popeu na našej zahrádce!“
„To určiťe,“ hundre Ondra. ,,Zafúká vjetr a mám ťa spátky!“
Napríklad:
Idú dvaja mladí do lesa ----- Na jahody!
Za chvíľu idú ďalší dvaja do lesa ....... na hríby!
A za nimi idú ďalší dvaja do lesa ------ a též sa idú trt...ť!
A
tam mám zatiaľ iba moje "maľovanie ihlou", ale postupne si tam pridám aj kraslice.
Myslííííč? Já ti nevieeeem....ty.... fakt... prisahaj .... no vážne ... heč ----to fakt tam mám ísť? .......... sa ušulam..........
/ toto ma napadlo, pri myšlienke na moje tínedžerky vnučky - ich reakcie a filozofovanie im vlastné k ich veku.... no koniec ... nezvládam /
No to vieš, tam keď sa zídeme a bude dobrá partia , tak by to nemalo smutno dopadnúť. A ako ja poznám ženy z toho regionu, hlavne z okolia Modry, tak určite nie. Mne sa veľmi páči , že zachovávajú tradície, ani také babské bály nie sú pre nich cudzie. A úplne som na mäkko, keď na vinobraní v našom meste vidím na tom istom mieste vždy pár krojovaných ženičiek , ako hrdo stoja za stolom a svojím írečitým hlasom a ich vlastnou dubovskou rečou vykrikujú: Scískanyce, fajnové , našíma rukama pečené, kúpte si panyčko, aby sa ten burčáček dole hubu lepší šmýkal.... kupujtéééé, chutnajteeee, enem pre vás pečené....Aaaaanyčko, srdéééénko, ná dzes tak dllllho bola....a čo, scískanyce nesceš? Zeber temu tvojmu, šak takú dobrotu len raz v roku ochutná...a čo mama, jak sa má.... pozdravuj ju.... scíííííískanyce, vonavé chutné. mladý pánko, nekrenkujte sa, dajte si do huby....
A to viete, zostanem stáť, chutnám, huba páli, čo baby korením nešetrili, a než prídem domov, smrdím cesnakom jak babka korenárka. Pritakávam tetke Joje, jak tam v kroji široká a gulatá stojí a nešetrí slovami, reku, veru tak, fajnové koláčky sú to, také enem na Dubovej vedzá napécit, a ket je teta JOja ve šcungu, a to teda ona inačá any nebola, tak sa rozospieva, jej hlas sa rozlieha až k nebesiam :)))
A to ste ju ešte nečuli na pohreboch spievať! Tie jej pesničky už málokto pozná a keď trojhlasne spievajú trúchlivé , žalostné pesničky, od žiaľu by aj ten betónový stĺpik korene zapustil.
Paradoxom je, že ešte aj cestou z toho cintorína si človek utrie slzu a povie: velyce to len bol pekný pohreb!
P.S. aby ma Dubované - Pupáci nedorazili za nejaké nové slovo, kerému síce nerozumá, ale strašne by ich to mohlo urazit:)))
Sovka, to sa Ti teda podarilo vyprovokovať skvelú
debatu, dávno som sa tak nepobavila.