S r k á t e ?

mne v názve nechýbalo písmeno, skôr som to čítala ako preklep:-)), ináč srkanie ma neskutočne dostáva do vývrtky, hlavne toho môjho dedka...

ach mna to rozculuje tiez - a dost. aj mlaskanie... ja jem so zatvorenymi ustami a nesrkam, ani ked som sama. mam to z detstva - naucili ma jest tak, ze dost som mlaskala a srkala - kym som neprisla v 6 rokoch do kupelov a jedno dievca pri stole mi dost necitlivo povedalo: nemlaskaj a nesrkaj tak! a odvtedy mi to vadi... postupne uz je z toho normalne fobia a kazde spolocne jedlo (ale napr aj cestovanie ked niekto pri mne je) je pre mna dost zlee... neznasam to na sebe, ale potlacit to nepotlacim - je to pre mna ako skrabanie nechtom po tabuli. najlepsie je prehlusit to - ked jeme viaceri, zapnem telku alebo aspon radio...

a mne je to jedno :D

@2010 , názorná ukážka. Niekto môže a niekto nie.
U nás nikto nesŕka ani nemľaská, ani nerozpráva s plnými ústami. Keď je niečo moc teplé - pofúkame, najmä cez zimu na horách, keď pijeme horúci čaj naliaty z termosky. Vtedy je pohoda. No pamätám z detstva, vylizovanie z taniera. Nuž čo, hodíme sa o zem?

Ja preferujem, keď pri jedle nie sú žiadne zvuky... Keď sú, nevytáča ma to, ale keď je ticho, vychutnám si viac...

a mne najviac chutí jedlo ,ked nás je pri stole vela ,srkáme ,mlaskáme ,oblizujeme si prsty,rozprávame sa,smejeme sa ...to znamená ,že jedlo všetkým chutí a je nám spolu dobre :-)

@egreska páči sa mi Tvoj príspevok :-)) ..mám humorné príhody s mojim nebohým svokrom, ktorý to neznášal z duše a vždy keď sme zasadli k stolu a niekto srkal, svokor sa vždy pichľavo spýtal.."máme zamknuté"...a prečo, aby nás nevykradli, keď je tu taký člapot :-)

:-))))))))))))) @2010 !!! Tak som sa musela smiat , az som sa zakuckala! Zazila som to tolkokrat "naostro" ze by som si uz mohla aj zvyknut . Cinania su v tomto smere daleko hlucnejsi ako Japonci - ak si sadnete v Cine v restauracii plnej Cinanov ku stolu aspon s jednym , mate o "zabavu " postarane. Polievku srkaju z tych velkych lyzic ci je horuca alebo nie , pirozky ci knedlicky nadhryznu a zvysok kludne vypluju naspat do polievky , rezance si akymsi sposobom dokazu zachytit palickami tak ze ich maju "rozostrete " na sirku ust a tie potom tahajuuuu srkajuc odusu :-)
Doma sme nesmeli srkat - mamicka nas ihned zmrazila takym pohladom , ze sa srkat nikto neodvazil .Kvoli nasim detom sme nesrkali s manzelom tiez. Ale ked odisli , tak sme si to so smiechom zacali uzivat a srkame , mlaskame ...ako u @egresky :-)
Ale teraz mame vsetko zasa zakazane - byva u nas nasa mladsia dcera aj s nasou malou vnuckou a ta neznasa srkanie , mliaskanie , chrumanie , vylizovanie tanierov , sparanie sa v zuboch atd . Inak nas zmrazi takym istym zabijackym pohladom ako to robievala nasa mamicka !!!! Takze nie - nesrkame :-((((

Ja srkam,dcera mlaska a muz oboje:-)))) a usta sa nam nezavru,aspon mne a dcere,muz je z chutou,nevnima,nema kedy rozpravat,je zaneprazdneny jedlom,vzdy hladny,nevidi,nepocuje:-)))) ,ale my s dcerou vedieme nekonecne debaty prave pri jedle,takze poucenie: s plnymi ustami sa nerozprava,u nas neplati,ani nikdy neplatilo.Ani som ju nikdy tak nevychovavala.Babrala sa v jedle dokedy chcela,nenahanala som ju,ak to dovolil cas.Ale na nasu obranu napisem,snazime sa rozpravat o veciach prijemnych,ale niekedy riesime vsetko mozne...a ak mame cas obedujeme ci veceriame naozaj dlho..

... hm, skôr, ako sa vyjadrím k tomu, či áno, alebo nie, ma zaujal tvar slova...je zaujímavé, že môže byť aj sŕkať, aj srkať. ( Ide asi o vid slovies) A teraz k veci: Nevadí mi to v súkromí, ale tiež len do určitej miery. Skôr tomu hovoríme chlípať a potom sa navzájom doberáme, že ten, čo chlípe je "chlípnik". Vadí mi to v spoločnosti, čo je pochopiteľné. No horúci čaj po zimnej prechádzke si naozaj vychutnám len tak, že jemne chlípem, no a?;-))

Ja mám nervy z toho, ak niekto pri mne odkusuje šťavnaté jabĺčko, potom ho hryzie, alebo lúska arašídy a pomaly sa s nimi cpe,sŕkanie polievky mi až tak veľmi nevadí, aj keď to "nemusím", ale jabko - varúúúúúúúúúúúúúúj.....

Nuž, vadí mi to už od čias školskej jedálne, nikto mi to nemusel vštepovať, bolo mi to odjakživa protivné a dávala som si pozor, s kým budem v jedálni sedieť pri stole. Ale ak musím, znesiem to, nekomentujem, hlavne u dospelých, keď sa nenaučili ako malí, už je zrejme neskoro.
Čo ma dostáva do vývrtky, to je príborový nôž v puse spolustovníka. Stačí pohľad a dojedla som, nech mám na tanieri čokoľvek a koľkokoľvek.

V spoločnosti nie ale ked som sam tak si to vymlaskam vyhmkam a vychutnavam najviac pri grilovačkách či gulášovom posedení tam sme partia ktora sa už na nič nehrá a život si nezvazujeme nejakými konvenciami

2010 super

@3sandra3 super:-))))

niektore jedla si srkanie vyslovene vyzaduju, ved ako inac si vychutnate dobru cerstvu ustricu? najskor vam ju niekto samozrejme otvori, potom si ju pokvapkate citronom, aby ste videli ze je naozaj ziva a pred ocami sa vam zacina mierne hybat, malou vidlickou ju mierne uvolnite od lastury a potom uz iba blazene srkate do seba , najskor trochu stavy-vody, ktoru obsahuje a potom samotnu ustricu.
ked je velka, tak vam to srkanie trva dlho, jeden koniec mate v puse a druhy este v lasture, a vy srkate a srkate . potom si ju chvilu vychutnavate , prevalujete v puse, zistujete ci je naozaj ziva a hybe sa,nasledne ju blazene prehltnete a vysrkate zbytok stavy z lastury, vsetko to vonia morom a navodzuje krasne spomienky, ustrice su afrodiziakum a preto ich srkajte co najcastejsie, nikto vam srkanie urcite vycitat nebude

...levandula, ja som paf z toho opisu jedenia ustríc...normálne by som sa odhodlala, podobne ako pred rokmi na mušle, ktoré sú teraz moje obľúbené. A to som tvrdila, že nikdy v živote! Len to že živé....mi ešte trošku vadííííí, sŕkanie vôbec. :-)))

@veronika353 Pamätáš? To boli hity.... Teraz v sobotu som bola v Bratislave na koncerte, bol tu Thomas Anders. Paráda.

Prepáčte, že som trochu vybočila ....

zaujímavá téma,... jablčko a zvuky s ním spojené vadííí, ale čo už,hovorím si chutí chutí a som rada že ho moja polovička zje..... , ústrice som zažila a bolo mi zle, citlivka ale vnúčatám bolo odpustené všetko.... ale čakala ma hrůza ,ked som sa v lete učila jest s novou zubnou náhradou... ani hovorit ani jest.....a stále sa kontrolovat...moje strašidlo pri stole...... :(

@stefan mne sa paci, ze teraz si uz srkas sam pre seba a vobec ti to nevadi :D

@sandry , to je pekné