Pripáliť sa dá všeličo

Ako mladí manželia sme bývali u mojich rodičov. Lepšie povedané, ja som bývala, manžel pracoval v obci vzdialenej asi 50 km a domov chodieval len na víkendy. Tak naši odchádzali v piatok, alebo v sobotu (podľa toho či bola pracovná) popoludní na chatu, aby sme mali súkromie. Tak odišli aj v jednu sobotu a zostala som sama s
pármesačnými dvojčatami. Navarila som, upratala, požehlila, manžel nechodil, tak som dievčatá okúpala, nakŕmila a uložila spať. Po kúpaní mi zostali osušky a štyri plienky, tak som (vzorná gazdiná) vyteperila na plynový sporák 30-litrový smaltovaný hrniec, v ktorom som ich vyvárala, naliala trošku vody, pridala saponát a tých pár kúskov. Unavená ako cigáňov kôň som si sadla do kresla a zapla televízor. Prebral ma divný praskot. Vyletela som do izby skontrolovať dievčatá, tie spali ako zarezané a keď som sa vracala do obývačky, zbadala som v kuchyni akúsi žiaru. Aj ten praskot vychádzal odtiaľ. Veru tak, voda sa vyvarila, plienky uschli a kým som ja spala, začali horieť plameňom. Ten praskot vydávala horná skrinka kuchynskej linky, ktorá sa práve chytila. Našťastie sa mi to podarilo uhasiť, skôr ako niekto privolal hasičov. Tú hanbu by som neprežila. Stačilo mi, čo povedal manžel (pre havarijnú situáciu v práci prišiel až ráno) a komentár mojich rodičov je asi zbytočné opisovať. Skrátka kuchyňa je miesto nebezpečné, či už varíte niečo jedlé, alebo nejedlé.