Prosím vás , neodsudzujte ma za to čo teraz napíšem . Ale potrebujem vašu rozumnú radu !!!
Predstavte si : ... rozkošné malé dievčatko . Vlasy sčesane do ofiny a dvoch copikov zakončených plastovými lienkami s gumičkou . Oblečené má kvetované šatôčky s volánikmi , obuté biele ponožčičky s ružovými hviezdičkami a lakované sandálky . V ruke kabelka s Kitty a na tváričke štrbavý úsmev ktorému sa nedá odolať a musíte si ju aspoň pohladiť po vláskoch ak už nie rovno vybozkávať na líčka . Máte ? Predstavujete si ? ....Tak vedzte , že aj z toho raz bude „svokra“ !!!
Svokra – jav ktorý nie je možné nemať ak chcete mať rodinu . Väčšinou máme jednu , ale mám známych , ktorí si nedali povedať a majú už druhú alebo aj tretiu . Áno sú aj takí , nepoučiteľný .
Nebudem písať o tom ako svokra príde k vám a len tak mimochodom prehodí :...“ a to čo máte v kúpeľni ? Fialovú aviváž ? Veď viete , že biela najlepšie vonia a teraz ju majú v akcii“??
A prechádza do kuchyne .
A o tom sa chcem s vami poradiť ! Ako sa dá zabrániť tomu , že keď svokra vstúpi do kuchyne , kde mám rozpracovaný obed , prvé čo urobí , nakukne do hrncov a na tvári sa jej objaví výraz , ktorý sa nedá slovami opísať . Mne stačí zazrieť ten výraz a , pretože už mám niečo „odvarené“ , viem čo bude nasledovať .
„Niťovky do nedeľnej polievky ? To nevieš zahniesť a nakrájať si domáce rezance“? A rezne ti kto rozklepával ? Také tenké sa ti spražia tak , že ti tam ostane len spečená strúhanka“ ?
A nakukne do trúbi , vypúli oči a s hrôzou v hlase prednesie : „A koláč je kde ? Ty v nedeľu nepečieš koláč“ ?
V nasledujúcej vete použijem vulgárne slovo . Nerád , ale ináč sa to nedá . Vás to nenajebe ?
Milujem svokru pretože dala život osobe ktorú najviac na svete milujem ! Veľa som sa od nej naučil z praktického života . Ale nemám rád , keď mi lezie do hrncov a poučuje ma vo varení .
Otázka : Mám jej povedať priamo aby mi neliezla do hrncov a nepoučovala , alebo nabudúce , keď príde , ponúknuť jej niečo také nechutné , čo ju navždy odradí chodiť k nám na návštevu v čase nedeľného obeda ???
Poznámka : toto sa netýka mojej svokry . Fakt !!!
Mne to funguje a nielen pri svokre...
zalezi od povahy, asi by som najprv skusila po dobrom - ze sa uz v zivote dost narobila , nech si len ide sadnut k svojej dcere a porozpravat sa, ved sa na seba tesili a ty ich obe velmi rad obsluzis :-)
no a ak to nefunguje, tak asi casom by u mna doslo na zrazky typu - dnes varim ja, ak vam bude chutit, budem rad, ak nie, neda sa nic robit , lebo na jedno smetisko sa dva kohuty nepomestia :-)
rada pre zaťov:nepočúvať..nevysvetľovať..usmievať sa..uvariť kávičku..chváliť..dakovať..
a bývať stovky kilometrov od seba-a láska prekvitá...:-)
Naozaj nema ziadnu slabinu ? Vie vsetko urobit naozaj bezchybne ? Spytaj sa nenapadne v rodine , vypocuj si poriadne rodinne historky kde su skryte "neobjavene pravdy" a urcite nieco vyspekulujes s cim ju umlcis ...Napr. ze potajme pridava masox do svieckovej /brrr/, palacinky robi z prasku , kysnutu knedlu kupuje v stanicnom bufete a vydava ho za svoj vytvor ....cokolvek sa hodi :-) Ak nabuduce nieco zahlasi ako " Niťovky do nedeľnej polievky ? " , tak ty na to " Knedlik zo stanicneho bufetu ?" alebo inu /pre nu ponizujucu/ poznamku . A bude pokoj... /mozno/ .
podľa mňa by bolo svokre treba povedať: ja varím takto. a keď sa vám to nepáči, nech varí vaša dcéra, asi nemá čo robiť, keď vám nie je dobré, že jej pomáham. jemne tresnúť utierkou niekde okolo drezu a zatváriť sa zarputile by tento návrh iba podčiarklo. :-))
ak by to nezabralo, potom by som ju akoby nepočula...aspoň nie, čo sa tohoto týka, lebo žiaľ, tieto typy sú jednoducho nevychovateľnééé a nič by sa ďalšou snahou nezmenilo.
svojou "hluchotou" by som jej zobrala vietor z plachát, lebo bude rýpať ďalej a vo všetkom :-)))
na aviváž by som odpovedala, nááá šak ste mohli kúpiť a doniesť ked je v akcii, alebo, tu bielu sme už mali, nepáči sa nám už
na rezance by som odpovedala, náá šak dievke povedzte, čo rezance neurobila, ja som robil domáce minulú nedeľu, alebo, čo by som nevedel zahniesť, nám ale išli na chuť kupované
na koláč by som odpovedala, chudneme, alebo zajtra sa bude piecť
a bolo by povyprávané aj dovyprávané hádam
...ked ideme knej pýtam sa čo jej mam nakúpiť , poviem čo je v kauflande lacné a auto to doveze ........................................ škoda že nemam také dobré ženy ako moje svokry
...ach jo
Málokedy komentujem pridané komentáre ku komentárom ale pretože @evanaaa zaujíma , či sa jedná o moju svokru , musím odpovedať .
Nie , pri písaní som si skôr predstavoval tie svokry v Menšíkovsko-Bohdalovských humorných scénkach , ktoré ma uvádzali do veselej nálady v časoch minulých . Až , keď som si to celé prečítal , napadlo ma , že to niekto môže chápať ako moju osobnú sťažnosť na svokru . Ja mám dobrú svokru - ona je totiž spokojná s výberom svojej dcéry , čo sa manžela týka (nechcem sa chváliť , ale v tejto vete si slovíčko "spokojná" kľudne môžete nahradiť slovom "nadšená" , bude to pravdivejšie ) !
síce hovorím, že každá svokra je beštia ale to snáď len tak, zo zvyku, lebo na svokry sa tak akosi patrí ponadávať. v skutočnosti tie moje neboli nijaké beštie, ja som typ, ktorý povie áno, mama, otočí sa a spraví si po svojom. ale môj prvý svokor - to bolo číslo! panovačný, bezcitný a zabudnutý v čase svojich "najlepších rokov". ešte aj slovník z tých čias používal. a keďže bol vekom rovnako starý ako moja babka, jeho najlepšie roky boli pred 2.vojnou. takže ma napríklad privítal, keď sme sa s jeho synom dohodli, že sa teda vezmeme, takto: no, diovka, vezmi miesto, keď si už toho nášho maťka silou mocou chceš zobrať. to akože som si mala sadnúť v obývačke. tak som sa otočila medzi dverami, povedala som: ja pre vás nie som žiadna diovka, také oslovenie si vyprosím, ja sa za vášho maťka vydať nemusím a keď ma chce, nech príde za mnou. decentne som zabuchla dvere ... a už sa to nieslo. :-) alebo - potom už po svadbe, niečo som spomenula, že budem prať posteľnú bielizeň. tak ma poučil: každá pierka, jedna dierka! aká si nešporovlivá, takto nikdy nič mať nebudete. (už vtedy sme mali "všetko", vrátane luxusov, ktoré nám vôbec neboli treba). a keď sa narodilo bábo a ja som sa rozhodla, že si spravím ešte jednu vysokú, lebo veď čas na materskej treba využiť, dal sa počuť: a načo jej je škola? aj tak si myslí, že je moc múdra. maťko, ešte jej rýchlo ďalšie dieťa urob! tak som mu vysvetlila, že nie som zajačica a maťkovi som sľúbila, že keď na také niečo čo i len pomyslí, zauzlím mu ... no, tú jeho ozdobu. a v takomto duchu sa permanentne niesla naša konverzácia. čo bolo najhoršie, bývali sme v susedných domoch a manžel si myslel, že ako vzorný syn musí u svojich rodičov vysedávať každý deň, jedávať a div nie aj spávať. lenže ja som zas mala takú divnú, priam neobvyklú predstavu, že manžel by mal vysedávať pri manželke a decku a k rodičom chodiť iba na návštevy. no čuduje sa mi niekto, že som mu po 3 rokoch manželstva túto jeho predstavu splnila a po rozvode sa mohol u mamičky a otecka zdržiavať na trvalo? toho človeka, môjho svokra, nemal rád naozaj nikto. ešte aj susedom liezol na nervy, lebo sa správal ako majster sveta a dirigoval a rozkazoval a buzeroval každého, na koho dočiahol. a jeho najmladší syn sa mu nedokázal ani v najmenšom vzoprieť. ešte aj hrnce v kredenci mi poprekladal "lebo aj otecko to tak uložil mamičke, je to ekonomickejšie". a ja som tri dni nevedela navariť, lebo som nič nedokázala nájsť. dopadol ten vzťah nie dobre a dodnes som presvedčená, že svokor sa pod to podpísal oboma rukami. škoda.
Spomienka na moju svokru nemôže byť iná ako len v dobrom, (o mŕtvych len dobre) naučila som sa pri nej variť východniarske jedlá, také holubky, mačanku, tú som nemusela, výborné parené buchty , ale aj "daco aj pohutoriť " ručník = uterák, chustka = ručník, bolo by toho veľa, len je to už v inom garde, ja som svokra ,
K tvojej téme, žiadna nevesta, či zať, nikdy nebudú chcieť, aby si ich presviedčal byť na "svoj obraz " viem to podľa seba, vždy sa musíš popáliť na svojich chybách, keď si len tak s ľútosťou spomenieš a povieš si ,
" mala pravdu "
...preto odporúčam, od svokry čo najďalej. Aj moja svokra (bola vzdialená len 200km) tvrdila: "ja mám dobré nevesty! a ja zas, že som mala dobrú svokru!
Niekedy s mojou maminkou to bolo horšie,nie často,ale sem tam sa stalo,že ma išla poučovať čo mám ako variť....vtedy som sa usmiala objala okolo krku a hovorím jej : mami,vieš,že mám už 50 za sebou,pozrela sa na mňa,teraz sa zasmiala ona a hovoríla...veru máš pravdu "cérenko". A odvtedy bol pokoj,hoci som si niekedy všimla keď prišla na návštevu,že len,len sa zdržala...:-)
Teraz som vďačná svokra,ktorá sa teší keď jej nevesta uvarí a mimochodom veľmi dobre a hlavne zdravo /veď sa venuje okrem iného aj zdravej výžive/.