Chute a spomienky.

Veru,máš pravdu a dosť často.Mne napr. čubrica evokuje dovolenku v Bulharsku a sú to príjemné spomienky.A podobne mleté mäso v listoch hrozna,na ktoré nás pozvali domáci a večera končila ukážkami ľudových tancov-ich,aj našich.A Tvoja fotka Engelsa?Už pri čítaní sa tu sama smejem,lebo pri pravidelných prvomájových pochodoch sme raz mali stanovište za mne neznámym podnikom,kde boli samí muži.A každý,kto sa týchto povinných pochodov zúčastnil vie,že koľko sme sa načakali,kým sme pred tribúnou odpochodovali.A tak medzi rečou som sa pýtala kolegyni:"Kto sú tí muži pred nami?" A jej odpoveď bola:" ČO,nepoznáš?Engelsl,Lenin,Stalin......."lebo štvorica z nich niesla práve ich transparenty.A do dnes neviem,či bola tak vtipná,či tou odpoveďou ohodnotila moje IQ :-((( ?

odkaz pre stefanm"tak moja spomienka n aEngelsa je moja prezývka mala som spolužiačku a keďže sme museli maturovať ajz odbornej literatúry a ešte k tomu v rusk,jazyku všetko sme prečítali knihy o Marxovi,Engelsovi a Leninovi v ruštine tak sme si vymysleli aj prezývky:ja "Enge"a spolužiačka "Leny"stále sa tak oslovujeme aj máme mená v mobile/tak som sa prezradila../

Ja milujem cigánske pečienky...keď idem nakupovať, neodolám...pred supermarketom v stánku ich jedna pani robí stále čerstvé...No vždy keď sa do nej zakúsnem, spomeniem na prvé máje, keď ju balili do papiera, masť mi tielka až do rukáva a hubu som mala zarandanú od horčice :-))

Veru áno, dokonca nielen chute, ale aj vône. Aj sa snažím stvoriť jedlo, ktoré by chutilo tak v mojich spomienkach, napr. starkin bôb na kyslo (kyslá fazuľová omáčka), ale zatiaľ sa mi nepodarilo. Vždy niečo chýba. Len či to nebude tým, že starká ho robievala z kozieho mlieka. A spomienky na prvé máje vo mne evokovali salámové obložené žemle, ktoré som milovala a jedla naozaj len na prvého mája, alebo pri cestách vlakom, kde som si ich na stanici vždy vydrankala od rodičov, jedno, či som bola najedená, alebo hladná. Aj moje deti ich poznali ako "mamine staničné žemle". Žiaľ, tie si už dnes nikde nedám. Namiesto žemle obložia akúsi pletenku, či kaizerku, namiesto masla ich obrblú lacnou majonézou, namiesto turistickej salámy (ani neviem, či sa ešte vyrába), akási "šunková" gebuzina, nuž toto naozaj nemusím.

sovka62-tak tieto žemle mi tiež chýbajú.Nám ich predávali na strednej škole a fakt to bola bitka dostať sa ku ním.Takže mne z toho vychádza , že už nie je chuť ktorá by nám to pripomenula lebo taká saláma,také maslo a hlavne také žemle už nie sú....cistinka-presne si vystihla na čo som myslel...ešte som si spomenul,že keď si niekde dám kúsok "torty" tak si hneď spomeniem ako som pred vyše 30 rokmi krájal našu "svadobnú" tortu.....krájal som a myslel som na iné veci!!!

ja zas keď si kúpim acedofilné mlieko, vždy si spomeniem ako v Nitre predtým než sme išli na prednášky, sme si dali v Priore pollitrovú čapovanú zakysanku a k tomu dubčekovský rožok - to bola dobrota.

Nikde v terajšej cukrárni nie je taká vôňa, akú cítim ja, keď vidím krémešku, ale tú klasickú spred 40 rokov. U nás, v malom mestečku, kde som vyrastala bola cukráreň "Pri vežičke", kde jedna miestnosť bola oddelená závesom a tá bola vlastne kaviareň. Vôňa kávy, zákuskov, pospletaná s vôňou koňaku, alebo rumu? Neviem. To bolo také "tabu" zákutie v tej cukrárni. Vôňa tam bola nádherná a neviem, ako je to možné, že ju dokážem stále cítiť.
Ozaj a pamätáte sa ešte na zákusky - dubáčiky? Aj tie tam mali vynikajúce. Stáli 90 halierov.

na internáte som dostala pred Vianocami balíček od babky , husacie stehno a medové koláčiki , tá chuť a vôňa mi ju vždy pripomenie ... :))

keď zacítim vôňu punčovej zmrzky, tak si hneď vybavím cukrárničku v Krásnej nad Hornádom, kde som chodila s babkou a dedkom, predávala tam guľatučká teta s ružovými líčkami a na zmrzku boli tie štvorcové oplátky, z ktoých sa lialo s každej strany:))) no a vôňa mandaríniek mi pripomína detstvo, keď sme ich mali len na mikuláša a Vianoce:))

jezibabka1 - takže chute a vône vyvolávajú spomienky aj po 1000 rokoch???

@stefanm u mňa je to už po 1500:)))), ale máš pravdu:)

jezibabka1 - chcel som ti polichotiť,na tej fotke vyzeráš fakt len na 1000

Práve včera som rozprávala tomu môjmu chlapovi ako som prvý krát jedla rybky "ančovičky" na ulici v Istanbule , lebo ich spomenuli v nejakej relácií v TV. S kolegom sme sa tárali po starom bazáre a zrazu mi začalo ozajstvne škvrkať v žalúdku keďže som už rok predtým zažila omyl v podobe fazuľovice v reštauráciií /jasné, že tam bachli baraninu/ tak som ho nahovorila nech sa pristavíme pri pouličnom opekačovi tejto "špeciality" Zamastený turek nám šmaril porciu do novinového papiera potom odtrhol odhadom kus bagetya boli sme vybavení :-D Nikdy by som neverila, že budem niečo také jesť, ale hlad bol neprekonateľný ! Na počudovanie rybky boli neskutočne dobré a tak keď som mala na chvíľu zapchaté ústa napadlo ma, že kolegu vydesím. Mľaskla som lahodne a prehodila : "Ozi a vieš, že jeme zdochnuté ryby ?" "ČOžeeeeeeeee?" No, zdochnuté hádam si nemyslíš, že ich kvôli tebe po jednej zabíjali ! K tomu som ešte zamudrovala : "A čo si myslíš prečo tu majú ľudia toľko žltačky ?" To ste mali vidieť ten ksicht :-D Jediné načo sa zmohol bol výkrik : "Davaj sem rýchlo tú vodku na dezinfekciu!" Ako správna sestrička som bola všade vybavená vodkou zamaskovanou vo fľaške od Sprite, aby nás v Turecku dade nezabásli, že sa dezinfikujeme rovno na ulici. Takže slovo "ančovičky" a je to tam !

@stefanm ďakujem za kompliment, vieš my ježibaby sa maskujeme:)))

@janazjarku veď to je tá pravá prvá pomoc pri všetkom:)))

my sme si nosili "dezinfekciu" na lyžovačke v lyžiarskej palici.To sme vytiahli hore tu ručku z plastu a tam naliali slivovičku.(Skúste odhadnúť koľko tam do tej palice vojde?)No a potom v polovičke svahu alebo keď s nami "prisušilo" sme tu umelu hmotu vytiahli a každý pozeral,že čo to s tou palicou robíme.To z toho len tak kvapkalo ako infúzia.