Za všetko môže banánová sukňa!

hubata - fotkahubata, 22. júla 2013
Za socíka sme oslavovali všetko: meniny a narodeniny zákuskami zo
Slovenky, 1. a 9. máj párkami a pivom, SNP vatrou a opekanými
špekáčkami, VOSR lampiónovým sprievodom a pečenými gaštanmi,
titul "zaslúžilý pracovník" poukazom na rekreáciu .......
To my sme raz takto v robote oslavovali nejaké prémie ...... Staršie
narodení vedia čo to je a tým porevolučným oznamujem, že to boli
mesačné, štvrťročné, polročné alebo ročné odmeny - ale to už
samozrejme vy nepoznáte, ste radi ak dostanete podporu v
nezamestnanosti ..... hehe (čo sme vám vyštrngali, to máte).

No poďme k meritu veci: kolegyňa stála na jednej strane dlhočiznej
chodby, ja na druhej a tak ma napadlo že jej zatancujem. Vtedy sa
nosili dlhé "banánové" sukne, takže s repertoárom som nemala
problém: najprv som jej predviedla letkiss, pokračovala
charlestonom, ukázala som jej čo som si zapamätala z cigánskeho
tanca zo Strýka Ragana, zvírila chodbový prach Valčíkom na
krásnom modrom Dunaji a zakončila búrlivým kankánom za pomoci
onej dlhej banánovej sukne ......
Lenže vo víre tanca som si nevšimla že to tam už nestojí kolegyňa
(tá zradkyňa ušla na WC) ale zdesený riaditeľ odboru s vytreštenými
očami so šanónmi pod pazuchou........
@zareaguj


Diskusia k článku

13 komentáre k článku
to nás na aktivačných prácach miesto zametania ulice a čistenia jarkov poslali upratať asi 3 ženy sobášnu sieň pred sobášom a popri tom sme stihli aj jednu z nás prizdobiť ako nevestu, z výzdoby, ktorá tam bola - z tylu som jej provizórne spravila závoj, z umelých kvetov diadém,náušnice,náhrdelník, že chudera nevidela do boku a už sa dožadovala len ženícha, keď sa vo dverách objavil starosta, našťastie sa len zasmial a radšej odišiel.....
Vidím, že nik sa nepýta,ale aká to bola tá sukňa, žeby som ju ja nenosila? Pamätám si len mini, maxi, kruhové a sudové, @hubata.....no , ja som si vyrobila len takú menšiu hanbu: vyšla som z WC a kráčala kľudne po chodbe, naproti mne môj majsteršéf a keď prešiel, začal sa smiať, ja som sa obrátila, že čomu sa smeje, ale nič mi nepovedal a keď som vošla k ostatnám dievčatám na pracovisku, dozvedela som sa o čo ide: mala som vzadu zastrčenú sukňu do nohavičiek, takže.....no, viete asi čo, ani som sa potom nedivila tomu smiechu, len som sa ešte nejaký čas hanbila.
Prečo sa hanbiť, chlap sa snáď hanbí, keď otŕča svetu svoje podstatné súčasti cez rozopnutý zips na gatiach? :-D
Je to ľudské, stane sa. A nie je hriechom ukazovať, keď je čo ukázať. Majster si určite zgustol. :-D
jáááj, toto si spomínala, keď som písala "O hodinách na baterky", pamätám! viem si ťa živo predstaviť, ako tam víriš s tou suknicou v prachu chodby a chytám kŕče od smiechu. neviem si dosť dobre predstaviť, že by také capiny vyviedol niekto dnes. teda - niekto mladý. u nás, na oddelení, kde som pracovala ešte pred 2 rokmi, ak niekto blbol, tak to boli iba staršie ročníky, tak 45+. tí mladší na nás pozerali akože "och bóóže, zas im drbe". ale po výmene vedúceho už ani tí starší nejuchajú. :-(( práve dnes ráno, ako som išla do práce, som rozmýšľala, že sú ľudia akísi smutní. tak všeobecne a hromadne. ja som pako - vojdem do obchodu, trebárs aj do hyper-super a pozdravím. len tak, do luftu. nastúpim do mhd a pozdravím tiež. a vždy sa niekto našiel, kto sa usmial, odzdravil a deň bol lepší. ale už akosi každý len zazerá až čakám, že ma ktosi pošle doprdele, čo otravujem s dobrý deň, keď ten deň bude aj tak stáť za ho...holé nič. a vôbec - keď sa tu už bavíme o sukniach, trapasoch a inom podobnom rôznom, pridám aj ja sukňový zážitoček. aj tak som tu už dávno neotravovala. kankán - chachááááááááááá! :-)))))
Pre @evanaaa : banánová sukňa bola dlhá, úzka po členky, ale po bokoch boli dva otvory tak do pol stehna, aby sa dalo nastúpiť aj do električky..... Pruhy látky išli diagonálne, akoby omotané okolo tela. Obyčajne to boli krikľavé, neónové farby kombinované s čiernou (cyklamenovo-čierna, zeleno-čierna). A keď si zavlnila bokmi, tak sa vlnili diagonály aj v modrých očiach frajera.......
Ja som nemala banánovú sukňu, som ukrivdená, mama mi neušila... Zato som mala pumky v každej možnej látke, štucne farebne zladené s čiapkou debilkou a prvé tigrované nohavice v meste /mama mala kamošku v obchode s látkami/. Ale za tou banánovou sukňou je mi ľúto...
mala som dve banánové sukne v mladosti. hnedú a čiernu. úžasne mi sekli, dali krásne vyniknúť postave i pekným nohám.
cítila som sa v nich perfektne, lichotili mi obdivné pohľady mužov :-)))
dnes môžem len povzdychnúť, jááááj to bolo už dávno :D
dajte uz niekto fotku tej sukne :), nemam ani sajnu, co to bolo za zazrak, a to som tiez mala odvahu dat na seba barsco :) jasne, ze u nas nic nebolo dostat, ale istili to nasi juzni susedia alebo Burda .. :)
Jaj, teraz ma napadlo, mám až dve sukne, nie úplne po zem, ale polodlhé a majú až 4 rozparky, takže keď fúka vietor, tak to mám ozaj ako banán....
joj kočky čítam to až dnes večer... ale chichocem sa a spomínam na svoje blbiny z roboty, banánovú suknu som nemala nemám na nu výšku... ale k tým pozdravom... tu v Prahe sa dost aspon v obchodoch zdraví, dokonca aj v bráne domu kde bývam, na pošte a podobne a je to celkom príjemné a dúfam že sa to nestratí, ved úsmev a pozdrav je dar ktorý patrí k životu.... :))

Pridaj komentár k článku:



TOPlist