Za všetko môže banánová sukňa!

Dúfam,že si si vyslúžila postup v práci,už len za ten kankán.....a či ? :-)))))

No a čo, mala si ho vyzvať do tanca, nech ukáže čo dokáže!

to nás na aktivačných prácach miesto zametania ulice a čistenia jarkov poslali upratať asi 3 ženy sobášnu sieň pred sobášom a popri tom sme stihli aj jednu z nás prizdobiť ako nevestu, z výzdoby, ktorá tam bola - z tylu som jej provizórne spravila závoj, z umelých kvetov diadém,náušnice,náhrdelník, že chudera nevidela do boku a už sa dožadovala len ženícha, keď sa vo dverách objavil starosta, našťastie sa len zasmial a radšej odišiel.....

Vidím, že nik sa nepýta,ale aká to bola tá sukňa, žeby som ju ja nenosila? Pamätám si len mini, maxi, kruhové a sudové, @hubata.....no , ja som si vyrobila len takú menšiu hanbu: vyšla som z WC a kráčala kľudne po chodbe, naproti mne môj majsteršéf a keď prešiel, začal sa smiať, ja som sa obrátila, že čomu sa smeje, ale nič mi nepovedal a keď som vošla k ostatnám dievčatám na pracovisku, dozvedela som sa o čo ide: mala som vzadu zastrčenú sukňu do nohavičiek, takže.....no, viete asi čo, ani som sa potom nedivila tomu smiechu, len som sa ešte nejaký čas hanbila.

Prečo sa hanbiť, chlap sa snáď hanbí, keď otŕča svetu svoje podstatné súčasti cez rozopnutý zips na gatiach? :-D
Je to ľudské, stane sa. A nie je hriechom ukazovať, keď je čo ukázať. Majster si určite zgustol. :-D

jáááj, toto si spomínala, keď som písala "O hodinách na baterky", pamätám! viem si ťa živo predstaviť, ako tam víriš s tou suknicou v prachu chodby a chytám kŕče od smiechu. neviem si dosť dobre predstaviť, že by také capiny vyviedol niekto dnes. teda - niekto mladý. u nás, na oddelení, kde som pracovala ešte pred 2 rokmi, ak niekto blbol, tak to boli iba staršie ročníky, tak 45+. tí mladší na nás pozerali akože "och bóóže, zas im drbe". ale po výmene vedúceho už ani tí starší nejuchajú. :-(( práve dnes ráno, ako som išla do práce, som rozmýšľala, že sú ľudia akísi smutní. tak všeobecne a hromadne. ja som pako - vojdem do obchodu, trebárs aj do hyper-super a pozdravím. len tak, do luftu. nastúpim do mhd a pozdravím tiež. a vždy sa niekto našiel, kto sa usmial, odzdravil a deň bol lepší. ale už akosi každý len zazerá až čakám, že ma ktosi pošle doprdele, čo otravujem s dobrý deň, keď ten deň bude aj tak stáť za ho...holé nič. a vôbec - keď sa tu už bavíme o sukniach, trapasoch a inom podobnom rôznom, pridám aj ja sukňový zážitoček. aj tak som tu už dávno neotravovala. kankán - chachááááááááááá! :-)))))

Pre @evanaaa : banánová sukňa bola dlhá, úzka po členky, ale po bokoch boli dva otvory tak do pol stehna, aby sa dalo nastúpiť aj do električky..... Pruhy látky išli diagonálne, akoby omotané okolo tela. Obyčajne to boli krikľavé, neónové farby kombinované s čiernou (cyklamenovo-čierna, zeleno-čierna). A keď si zavlnila bokmi, tak sa vlnili diagonály aj v modrých očiach frajera.......

Ja som nemala banánovú sukňu, som ukrivdená, mama mi neušila... Zato som mala pumky v každej možnej látke, štucne farebne zladené s čiapkou debilkou a prvé tigrované nohavice v meste /mama mala kamošku v obchode s látkami/. Ale za tou banánovou sukňou je mi ľúto...

mala som dve banánové sukne v mladosti. hnedú a čiernu. úžasne mi sekli, dali krásne vyniknúť postave i pekným nohám.
cítila som sa v nich perfektne, lichotili mi obdivné pohľady mužov :-)))
dnes môžem len povzdychnúť, jááááj to bolo už dávno :D

dajte uz niekto fotku tej sukne :), nemam ani sajnu, co to bolo za zazrak, a to som tiez mala odvahu dat na seba barsco :) jasne, ze u nas nic nebolo dostat, ale istili to nasi juzni susedia alebo Burda .. :)

Aha, tak už viem, ja som síce dlhú sukňu a úzku mala, ale sa nepamätám ,či mala aj rozparky.

Jaj, teraz ma napadlo, mám až dve sukne, nie úplne po zem, ale polodlhé a majú až 4 rozparky, takže keď fúka vietor, tak to mám ozaj ako banán....

joj kočky čítam to až dnes večer... ale chichocem sa a spomínam na svoje blbiny z roboty, banánovú suknu som nemala nemám na nu výšku... ale k tým pozdravom... tu v Prahe sa dost aspon v obchodoch zdraví, dokonca aj v bráne domu kde bývam, na pošte a podobne a je to celkom príjemné a dúfam že sa to nestratí, ved úsmev a pozdrav je dar ktorý patrí k životu.... :))