Všetko zle

Ani mi nehovor, Dara, podobné dni by mal mať človek označené v kalendári ako životu nebezpečné a vtedy by nemal ráno ani vstať z postele, nie to ešte sa do niečoho púšťať!

Prešlo už viac ako tridsať rokov odvtedy, čo sme kúpili gril, taký kovový na drevené uhlie. Vzali sme ho na chalupu, tam sme v lete radi volávali príbuzných a priateľov. Tak bolo aj pred prvou grilovačkou (o grilovaní sme nemali šajnu). Navarila som kompletný obed, mala som napečené slané sladké, všetkým chutilo. Asi hodinu predtým, ako by sme boli znovu vyhladli, som sa pustila grilovať. Zapálila som uhlie, počkala kým bude žeravé a začne šednúť, na mriežku som rozložila dve naporcované marinované kurčatá a nechala ich piecť. Ani nie o päť minút sa do grilovania začali miešať chlapi. Jedn z prítomných konštatoval, že takto sa to neupečie nikdy, uhlie nehreje a tak sa to nerobí...., veď to poznáte. Zo stola vzal tácku, mával ňou pre grilom o dušu, prihodil pár suchých triesok a bol veľmi spokojný, aký plameň sa mu podaril. Kurence začali horieť, tak som oheň (kamarát-nekamarát) postriekala vodou. No to už ale "grilovali" aj ostatní chlapi, všetci v jednom šíku s názorom, že bez plameňa sa grilovať nedá....
Vzdala som to, ako si ugrilovali tak mali, koža na uhoľ, pri kosti surové, ale zalizovali sa a boli so sebou veeeeľmi spokojní.
Na dlhé roky som na grilovanie zanevrela, omilostila som ho až keď nám deti darovali perfektný elektrický gril, na časti platňa, na časti mriežka, griluje jedna radosť, ale chlapov už k nemu nepustím ani za svet!

Od hladu ste neumreli a aspoň sa máte na čom zasmiať! Občas také niečo môže postretnúť každého...

:-)))))

bytostne neznasam, ked moj muz zahlasi - dnes budeme grilovat. pre mna je to prace navyse a este sa ani nenajem. a vzdy je na vine uhlie!