Všetko zle

dara2112, 2. marca 2015

Na napisanie tohoto zážitku ma inšpiroval prispevok "keď sa dari tak sa dari" pobavila som sa a spomenula na fasa deň. V ten deň mal prist na návštevu mužov bratranec a mal priviest predstavit svoju novu priateľku.Chcela som si šplhnut - ráno sme sa s mužom dohodli čo budeme varit a čo treba dokupit - vyrazili sme do obchodu.muž chcel využit a ukázat sa- kupili sme totiš novy gril a teda chcel grilovat .Dohodli sme sa že on bude grilovat bravčovu krkovičku,ja pripravim rôzne omáčky letne šalatiky a upečiem v trùbe zemiaky .A samozrejme upečiem koláč.Muž si pripravil mäso do pácu .ha som začala koláčom -ako na just krèm nie a nie stuhnúť .Ale večer som to brala ako nepodstatnu maličkosť.Urobila som šaláty pripravila na plech zemiaky a čakali na návštevu .Návšteva prišla všetko ok nálada super až na to že sme zabudli kūpiť alkohol záchrana bola že nejaký priniesli oni tak som ho šupla do mrazáku.Grilovať môj muž začal okolo štvrtej.okola šiesrej už nervozna čo je s mäsom ,keďže návšteva bola evidentne hladna - jedli už aj samotne zemialy a šaláty ,zistili sme že mäso je stále surove ,mužprihodil dalšie drevenne uhlie a rozprávali sme ďalej.O ôsmej som sa spamätala muž odokril gril a mäso napoly surove.Nervozna na muža som mäso zobrala s tým, že ho dopečiem v rure .A vyšla zasa za nimi na dvor .Dobre sme sa bavili až chlapi hovoria čo je s tym mäsom.Vbehla som dnu otvorim ruru a mäso zhorene .Myslela son že ma asi porazì a že sa prepadnem od hanby.všetko som vyhodila a na tanier som poukladala čo som našla v chladničke -salámy syry... Dnes sa na tom už smejeme ale vtedy mi nebolo do smiechu .Takže naozaj plati" keď sa darí tak sa darí"A môjho muža už musim kontrolovat - lebo jeho mužske ego nedopustilo aby som mu do grilovania zasahovala -a on ma zasa kontroluje aby mi nič nezhorelo....Ha- Ha

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

martina0812

martina0812 3. marca 2015 o 08:56

Ani mi nehovor, Dara, podobné dni by mal mať človek označené v kalendári ako životu nebezpečné a vtedy by nemal ráno ani vstať z postele, nie to ešte sa do niečoho púšťať!

@zareaguj

Pekný komentár

sovka62

sovka62 3. marca 2015 o 19:51

Prešlo už viac ako tridsať rokov odvtedy, čo sme kúpili gril, taký kovový na drevené uhlie. Vzali sme ho na chalupu, tam sme v lete radi volávali príbuzných a priateľov. Tak bolo aj pred prvou grilovačkou (o grilovaní sme nemali šajnu). Navarila som kompletný obed, mala som napečené slané sladké, všetkým chutilo. Asi hodinu predtým, ako by sme boli znovu vyhladli, som sa pustila grilovať. Zapálila som uhlie, počkala kým bude žeravé a začne šednúť, na mriežku som rozložila dve naporcované marinované kurčatá a nechala ich piecť. Ani nie o päť minút sa do grilovania začali miešať chlapi. Jedn z prítomných konštatoval, že takto sa to neupečie nikdy, uhlie nehreje a tak sa to nerobí...., veď to poznáte. Zo stola vzal tácku, mával ňou pre grilom o dušu, prihodil pár suchých triesok a bol veľmi spokojný, aký plameň sa mu podaril. Kurence začali horieť, tak som oheň (kamarát-nekamarát) postriekala vodou. No to už ale "grilovali" aj ostatní chlapi, všetci v jednom šíku s názorom, že bez plameňa sa grilovať nedá....
Vzdala som to, ako si ugrilovali tak mali, koža na uhoľ, pri kosti surové, ale zalizovali sa a boli so sebou veeeeľmi spokojní.
Na dlhé roky som na grilovanie zanevrela, omilostila som ho až keď nám deti darovali perfektný elektrický gril, na časti platňa, na časti mriežka, griluje jedna radosť, ale chlapov už k nemu nepustím ani za svet!

@zareaguj

Pekný komentár