Mala som tak 16 či 17 rokov, bola nedeľa, rodičia niekam odišli, ja som sa nudila ako pes, nebudem sa predsa učiť, tak som sa rozhodla niečo upiecť. nie koláč, to by bolo príliš obyčajné, nejaký zákusok. a prvý recept, ktorý mi padol do ruky boli venčeky z odpaľovaného cesta. V živote som také niečo nerobila a ani nevidela robiť, ani som nevedela, že cesto s takým názvom vôbec existuje, lebo u nás sa zo zákuskov piekla iba vianočná klasika, ináč len koláče. Bublaniny, záviny, bajgle, krížom-krážom a také podobné. To mi však nemohlo vadiť, moje ego v tých časoch dosahovalo priam vesmírnych rozmerov, snáď ma nerozhodí nejaké odpaľované oné. Tak som si všetko pekne prichystala, uvarila cesto a poďme tvarovať. Niečo ako cukrársky sáčok u nás neexistovalo, použiť igelitové vrecko ma nenapadlo, tak som zobrala dve polievkové lyžice, nabrala z cesta, pekne lyžicami vytvarovala šišku, pacla ju na plech a roztlačila na približný kruh. Ten som ešte po povrchu pobehala vidličkou, aby som spravila dekoračné čiarky. Celú tú nádheru som strčila do trúby, zapla budík a operatívne som na to veľdielo zabudla, lebo veď budík zazvoní, ja verím v techniku. A asi iba to milé venčeky čičotobolo za patvary zachránilo od splackavenia, lebo ináč by som bola chodila nakúkať a otvárala dvere na trúbe. Ale tuším aj bolo v tom recepte napísané, že prvých 15 minút dvierka trúby v žiadnom prípade neotvárame, lenže u mňa to pôsobí tak, že by som ich otvorila už len zo zvedavosti, prečo mi to zakazujú. Budík zazvonil v pravý čas, ja som plechy vytiahla a tie kolieska boli tak nádherné, že dodnes na ne s úľubou spomínam. :-)) Ako maľované. Tak som ešte spravila nejaký krém z vanilkového pudingu, milé kolieska som naplnila a keď sa naši večer vrátili, mama mi najprv vynadala, že keď som mala chuť na sladké, mohla som upiecť bublaninu a nemusela som hneď behať do cukrárne. Až väčší počet a mierne šišaté tvary ju presvedčili, že som to vyrobila doma. Ani som na seba nebola dajako extra hrdá, bola som presvedčená, že odpaľované cesto, aké jednoduché, až neskôr som sa dozvedela, že by som teda mala nasadiť aj zemiaky, boli by určite veľké, lebo hlúposť ... a šťastie ... a tak. Veď viete. Ale ubezpečujem vás, že odvtedy som ani veterníky ani venčeky nepiekla, lebo by som bola považovala za osobnú urážku, keby sa mne, dospelej osobe neboli podarili tak, ako tej soplani, keď ich piekla prvýkrát. Nalákali ste ma, cez víkend ich skúsim, uvidíme, čo vznikne.
Mala som tak 16 či 17 rokov, bola nedeľa, rodičia niekam odišli, ja som sa nudila ako pes, nebudem sa predsa učiť, tak som sa rozhodla niečo upiecť. nie koláč, to by bolo príliš obyčajné, nejaký zákusok. a prvý recept, ktorý mi padol do ruky boli venčeky z odpaľovaného cesta. V živote som také niečo nerobila a ani nevidela robiť, ani som nevedela, že cesto s takým názvom vôbec existuje, lebo u nás sa zo zákuskov piekla iba vianočná klasika, ináč len koláče. Bublaniny, záviny, bajgle, krížom-krážom a také podobné. To mi však nemohlo vadiť, moje ego v tých časoch dosahovalo priam vesmírnych rozmerov, snáď ma nerozhodí nejaké odpaľované oné. Tak som si všetko pekne prichystala, uvarila cesto a poďme tvarovať. Niečo ako cukrársky sáčok u nás neexistovalo, použiť igelitové vrecko ma nenapadlo, tak som zobrala dve polievkové lyžice, nabrala z cesta, pekne lyžicami vytvarovala šišku, pacla ju na plech a roztlačila na približný kruh. Ten som ešte po povrchu pobehala vidličkou, aby som spravila dekoračné čiarky. Celú tú nádheru som strčila do trúby, zapla budík a operatívne som na to veľdielo zabudla, lebo veď budík zazvoní, ja verím v techniku. A asi iba to milé venčeky čičotobolo za patvary zachránilo od splackavenia, lebo ináč by som bola chodila nakúkať a otvárala dvere na trúbe. Ale tuším aj bolo v tom recepte napísané, že prvých 15 minút dvierka trúby v žiadnom prípade neotvárame, lenže u mňa to pôsobí tak, že by som ich otvorila už len zo zvedavosti, prečo mi to zakazujú. Budík zazvonil v pravý čas, ja som plechy vytiahla a tie kolieska boli tak nádherné, že dodnes na ne s úľubou spomínam. :-)) Ako maľované. Tak som ešte spravila nejaký krém z vanilkového pudingu, milé kolieska som naplnila a keď sa naši večer vrátili, mama mi najprv vynadala, že keď som mala chuť na sladké, mohla som upiecť bublaninu a nemusela som hneď behať do cukrárne. Až väčší počet a mierne šišaté tvary ju presvedčili, že som to vyrobila doma. Ani som na seba nebola dajako extra hrdá, bola som presvedčená, že odpaľované cesto, aké jednoduché, až neskôr som sa dozvedela, že by som teda mala nasadiť aj zemiaky, boli by určite veľké, lebo hlúposť ... a šťastie ... a tak. Veď viete. Ale ubezpečujem vás, že odvtedy som ani veterníky ani venčeky nepiekla, lebo by som bola považovala za osobnú urážku, keby sa mne, dospelej osobe neboli podarili tak, ako tej soplani, keď ich piekla prvýkrát. Nalákali ste ma, cez víkend ich skúsim, uvidíme, čo vznikne.
nadherne, si nesmierne pozitivny clovek, @rea1 , s tebou sa poznat musi byt zazitok :-)
vela zdaru a sebecky- este vela peknych pribehov nam napis :-)
Aj ja som robila prve ( a posledne) veterniky ako snad 16 rocna a potom uz nie... az teraz pred velkou nocou som sa odhodlala.
Ono je to tak. Roky som si kupovala v Taliansku (alebo si nechala priniest) take malinke (prazdne) veternicky o priemere asi 3 cm. Teraz nejako nikto do Talianska v poslednej dobe nechodi a tak ma nudza priviedla k tomu, aby som si ich upiekla. Aj sa mi vydarili, aj sa zjedli (plnila som ich salkovo - maslovym kremom). lenze neviem, podla ktoreho receptu som ich robila. viem, ze som si na vareche otvorila zo 10 receptov a este aj v mojej knizke Backideen bol nejaky - a aj som si myslela, ze si zapamatam, ktory to bol (ako keby som sa nepoznala). Zhasla som pocitac - a tma.
Viem len, ze som tam nasla nejaky, kde bolo na 200 ml vody asi 10 vajec a to som si myslela, ze asi bude omyl. Ja som dala 4 vajcia, maslo, muku sol.
Myslim si, ze by si to mala vyskusat aj ty. Bud sa ti podaria a teda sa vyplati, budes sa tesit, alebo sa my vsetci pobavime - a teda sa vyplati... co povies?
nuž-či z toho odpaľovaného niečo dobrého vznikne-netuším..
ale zo všetkých tebou pospájaných písmeniek vždy vznikne dielo zábavné..milé..dobre sa čítajúce..náladu povznášajúce..
takže..var..peč..a hlavne-píš o tom..nevadí mi-ak si aj vymyslíš..:-)))))))))))))