Ako niektorí viete, už od nového roku bývam u mamy, opatrujem ju, iba občas, ak ma vymení sestra, tak sa vraciam o pár ulíc domov, nie je to na dlho, iba na jednu noc a poobede už aj futašujem späť, s dobrým pocitom, že som za pár hodín stihla požehliť, niečo upratať a vypiť si s mojím Al Rašidom kávičku na balkóne :(
Dnes som už tretí deň zase "doma" u mamy. A že vraj, čo budeme variť? Mamina v poslednej dobe zje toľko, ako hladný vrabec, na malom tanieriku, polievky za malú naberačku , stačí jej to, nechce viac.
No , tak som si pozrela, čo všetko máme v chladničke, zostalo tamna trochu kuracieho mäska orestovaného "na friško", prichuteného na šikmooký spôsob a jasné, že aj dostatok ryže. Polievočka bola karfiolová, reku, babenko, bude toho dosť k obedu pre obidve! A vtedy som si spomenula, že v kastróliku zostalo trochu zemiakov , uvarených obyčajne - na slano. A, čo s nimi? Vyhadzovať nebudeme, "néčo vymyslíme". A než sa mama doobeda vyspala / bo tak každé doobedie prežíva/, už aj som zemiaky rozmixovala, pridala vajce,múku, trošku soli, zamiešala , pridala medzi prsty kypriaceho prášku a nakoniec rozvaľkala. Vykrojila kolieska, rozžeravila olej a už aj dukátky - či lievance, či ako to nazvať, boli upečené. Na každé koliesko som pridala vyšľahaný sladký tvaroh a obed bol na svete. Verte-neverte, mäsko zase zostalo nezjedené, to nič máme večeru!
Dobre si sa vynašla, páči sa mi to, jednak nič nemá vyjsť navnivoč, jednak by som tiež to kura odložila na večeru a dúfala, že sa mi z neho neujde. Čím som strašia, tým menej stojím o mäso a tých tvojich dukátikov by som si dala schuti.
mam radost ako pekne sa staras o svoju mamenku. Kiez by bolo viacej takych ktori to robia s takou laskou ako ty. vzdy mi pripomenies tu moju mamu, ktoru nemal kto takto opatrovat. dodnes mi je to luto, ze som bola tak daleko a nemohla som byt s nou. Prajem vam obom este vela chvil stravenych spolu. Majte sa dibre a posielam srdecny pozdrav.
Tiež Ti prajem pokojnú dovolenku, veru si ju veľmi zaslúžiš. Obdivujem Tvoju statočnosť.
Velmi lutujem tvojich zbytocnych vydavkov pre tych "poberkoch". Ze jim ruky neupadnu ked nieco zoberu co jim nepatri!!!
Ja necham I dom otvoreny ked idem na prechazdku. Kradnu nam iba stvornohi zlojeji. Srny mi vyzraly vsetko co na zahrade narastlo, zostali len oci pre plac a hole, do neba volajice tycky od vsetkeho. Vzacne maliny, pnucie fazule, kalerab, vsetky kvety - vsetko!!! Ako keby sem vtrhla armada hladujucich. Prajem lepsie dny arasidka mila.
Kuchtička, dodatočne ti vinšujem všetko dobré k narodeninám, deň sa chýli ku koncu, snáď ráno vstaneš s lepšou náladou. Pred chvíľou tu bola taká kráááásna búrka, nenarobila škody, len osviežila horúci vzduch. Aj tak máme v kuchyni u mamy stále 27 st.C, aj keď okná sú otvorené, len rolety som musela stiahnuť.
Nuž, jeseň je tu za chvíľočku, šípky dozrejú, tak budem mínusy doháňať pasírovaním a potom prídu Vianoce a čas oplátok !!!Vlastne, to, čo som si zarobila minulú sezónu, ukradol mi zlodej.
Ja jeho patu dzeravú!Jak zvyknem hovorit: Nech! Ket napadne snech - nech !" Život ide ďalej!:))
Co by som za to dala keby som este mohla prezit aspon par dni ,aj takych tazkych ako mas ty ,s mojou mamou :-).Dakujem za kazdy tvoj riadok .......
V poslednej dobe ťažko skúšaná, a nie je to len starosť o mamu, je toho viac - ale to pozná každý z nás. Na každého občas príde také obdobie, ale na druhej strane - optimizmus sa občas ozve, príde úľava, s ňou smäd po živote, naštartujem sa zase a frčím.......
Dnes bol celkom dobrý deň, mali sme tu najmladšiu vnučku, Danku, takú pojašenú kukučku, oživila luft, prišla so svojím návrhom, nakreslila neuveriteľne krásneho koňa a vraj - babka budem to vyšívať. Aj začala, ale po troch nitkách položila hlavu o stôl a už aj bedákala, že ona nemá takú trpezlivosť ako ja, potom prišiel Al Rašid aj s našim padesátkilovým rídžbekom a išlo sa za mesto. Vyvenčili sme sa, pozreli sme si v chotári, ako nám zrejú mirabelky pod horou, aj sme ich okoštovali - ee... ešte to chce aspoň týždeň, než ich pooberáme za košík, najeme sa ich do prasknutia a uvaríme pár pohárov lekváru. Zaviezli sme sa na našu záhradku, obrali prvé jabĺčka "sklenky", oškubali trochu pažítky a bolo po výlete. Ani sa mi nechcelo ísť späť, tak tam bolo krásne, levandula už končí , ostrihala som trošku z nej, Danula nazbierala kvetiny pre mamu, dodzobali sme posledné josty, a potešila som sa, že aj černice už čochvíľa dozrejú.Než Danka odišla domov, s mamou si zahrala človeče, a riadne sa "zlobila", lebo babka ju nabila dvakrát za sebou, a ona veľmi nerada prehráva :) Babka jej povedala, že teraz dostala odpoveď na jej otázku, prečo sa táto hra volá "Človeče, nezlob se". Pochopila :))))
No, končím, babka šramoce vo svojej izbe, všetko jej padá, idem ju "usmerniť" a ľahnúť.
Sranda, za 7 mesiacov, čo bývam u mamy, som prečítala celú jej knižnicu, už nemám čo čítať. Posledná knižka, ktorú som našla je od Kláry Jarunkovej - Jediná, je to písané v češtine, ale som prekvapená, že dej sa odohráva od Brtislavy smerom okolo nás, sú tam spomenuté známe dediny , neďaleko nás a celý príbeh je rozprávanie jednej štrnásťročnej pubertiačky - a dobre sa mi to číta, lebo mi to pripomína moje detstvo :)) Tak sa idem dočítať, či sa jej viacej páči Šaňo, alebo Imro, alebo si nájde v triede iného frajera . Tak dobrú noc tebe a ostatným, čo ešte bdia.
Klobuk dole .Tesim sa ,ze som ta stretla na Vareche aspon virtualne .Citam s obdivom vsetky tvoje prispevky ,ktorymi nas inspirujes a prinasas usmevy aj do zamracenych dni ......
včera okolo poljedenástej, smer dedinka Bojná - a za ňou pod lesom Ranč pod Babicou.
cestičkou pomedzi stromy sme uvideli neďaleko pred nami čosi divné, akoby sa drozdy z celej EÚ stretli nad pokoseným poľom a práve majú zoznamovací deň. Točilo sa na nebi velikánske žlté koleso, a silný vír dvíhal špprálovite pásy slamy do neba, asi do všky 12 poschodiaka, tam sa to drobilo a vírilo v hustom mraku - slovenské tornádo!!nestačili sme to odfotiť, lebo cesta bola úzka a nebolo kde zastaviť, za nami plno átu, ťahali ako my na ranč, kde práve chystali súťaž vo varení gulášu.
Zatiaľ nám postačuje vyradená 300 litrová mraznička. Pekne vsadená do polovičky do zemi, kolem sa ťahajú také aj hentaké kvecinky, a keď vrchnák otvorím, môžem si do nej aj sednút, má to východu - po prvé - neutopím sa v nej, po druhé - výborné chladí pivo, po tretie, keď už vyšpléchame šeckú vodu ze sudú, tak ju máme ako rezervoár. Mala by sem to tuším napísat do dobrých nápadov, ne?
No, je mi smutno, už druhý týždeň som na záhrade nebola, syn chodí polievať, ale teraz mu počasie pomohlo. Aj sudy naplnilo.
Tak , difčence moje, hladná sem, smadná sem, že any nevím f tejto chvíli od hladu, dze budem spat, idem obhlédnut chladnyčku, aby sem vidzela, čím sa krmili moji chlapi, než sem po troch dnoch došla domo. Na! Možnáže mi nečo nehali! Dzedko je v Strážofských vrchoch na lazoch, asnaj donese pár dubáku, a syn je f teréne, enem já a náš pes nerobíme nyšt!