Rad došiel na Frankfurtskú polievku, ktorej originálny recept od vedúcej VZK VLA v Košiciach Jarky Novickej, taktiež vynikajúcej kuchárky a mojej vzácnej priateľky, som prispôsobil pre moje milované vnúčence dvojčatá, čvorgľov a jazerných levov Lillynku a Samuška. Samozrejme aj pre ostatnú krpatú háveď, čučoriedky, žubrienky, pulcov, džumigárov, kotňakov, baziliškov a všelijakých štebotavých a večne pobehujúcich a šantiacich škriatkov. A stalo sa to raz, niekedy v roku 2005, že mi moja dcérka Bábika Angelika, doniesla svoje dva poklady na celodenné vartovanie a sama odišla ordinovať na II. Stomatologickú kliniku UPJŠ na Terasu v Košiciach.
Rád varím pre deti a ešte radšej s deťmi – ale to už o tejto mojej slabosti dobre viete - , aj keď pri tom musím zapnúť všetkých - ... násť svojich zmyslov a pridať k nim aj forsage – prídavné zrýchľujúce spaľovanie. Malí pomocníci v kuchyni, pod Vašim dedkovským alebo babičkovským odborným dohľadom a dozorom, sú mimoriadne iniciatívni, zruční, vynaliezaví a tvoriví! A tých otázok!? Jááááááj Ištenem_Bože môj! Určite ste takúto atmosféru zažili aj na vlastnej koži!
Ako som spomenul vyššie, na tento deň som naplánoval, mimo iné, frankfurtskú polievku, inovovanú pre detské jazýčky a brušká. Všetko išlo ako po masle! Čvorgli pomáhali o 500_6! Slniečko sa usmievalo nad Furčou, ani obláčika na jasnomodrom nebíčku. Polievočka sa dovarila a išlo sa papkať! Hop a tu zrazu Samko: Dedko! Výborná horúca polievka! Zodvihol som obočie! A v tom Lilly: Dedko?! Ja horúcu polievočku nemám rada! Tušil som, že Slnko zašlo za mraky! Veď ja, ako každý správny prarodič, jedlo pre svoje deťúrence a vnúčence zvlášť, ochladím, pofúkam a naviac prizdobím všetkým po čom len ich detská duša piští! Aká horúca, čo za horúca!? Ochutnám! Och Pane Bože ratuj ma, pomôž mi! Jazyk mi zasyčal od pálivosti, hrdlo stiahlo na minimum a v žalúdku štípe, ako prvá jarná pŕhľava na koži! Skrátka príjemné prekvapenie, ako toaletný papier pretrhnutý v tej najnevhodnejšej chvíli! Predpokladám, že na našej úrovni nemusím zachádzať až do detailov! Ja som polievku pripravil, uvaril, naservíroval, ale – dodnes neviem prečo - n e o c h u t n a l! Pálila a štípala ako 111 (slovom jedenstojedenásť) čertodiablopekelníkov. Niekto z domácich do zásobníčka pre sladkú mletú červenú (ja už desaťročia používam zásadne szegedskú) papriku na poličke v kuchyni dosypal p á l i v ú! A do môjho receptu dávam dve kopcovité PL (polievkové lyžice). Kvôli deťom vynechávam pálivú i MČK_mleté čierne korenie. Než som stihol zasiahnuť, Samko svoju dávku schlípal, zľabal ako med. Lillynka jesť odmietla! Friško som jej uvaril zapraženú polievku a párok dostala do ručičky ako prémiu (Jackpot slovensky nesprávne!); druhý chod našťastie bol bezproblémový!
Popoludní, krátko pred 17,00 hod.prišla z práce aj moja Bábika Angelika! Bez slova som jej naservíroval tanier našej frankfurtskej polievky. Ochutnala! Ale iba prvú lyžicu! Odkašľala! Vyvalila na mňa oči, ako kanec na miškára. Spýtavo zodvihla obočie a veliteľským hlasom (samozrejme, veď je plukovníkova dcérka) mi položila všetečnú, pre mňa - vtedy - otázku: Dedko! Ty si túto polievku dal jesť mojim deťom! Ja na to, že žiaľ – sorry – ale áno! Ty nie si Dedko, Ty si Deťokaz a Dobromar; sparťanská výchova je proti Tvojej nevinná prechádzka po rozkvitnutej lúke a jarným hájom; Herodes by sa mohol od Teba učiť, ..........! Korunu všetkému nasadil môj milovaný vnúčik Samko, ktorý počas môjho krížového výsluchu a koktavých odpovedí, spojených s pokusmi o ospravedlnenie sa, dojedol mamkinu polievku so záverečnými slovami: Mamka, ale ja naozaj mám rád horúcu polievku! A princeznička Zlatovláska –Lillynka I.? A ja som mala celý párok, hehéč, a Samko iba pokrájaný na kolieska, hehéč! Tak toto je môj prvý zážitok uverejnený (dúfam) na Vareche.sk.
Všetko zlé je dávno zabudnuté, ale na túto polievku, varenú našimi spoločnými silami, nikdy nezabudnú ani moji Čvorgli, ani ja, ale ani moja Bábika Angelika. Takže zajtra, možno že napozajtre, čítajte môj ďalší recept Horúca frankfurtská polievočka Samka lovca dubákov! Dozdziveňa pri mojom ďalšom zážitku s Varechou v kuchyni!
Ja od malička milujem "horúce" jedlá - vždy, keď mama išla ku kaderníčke - to bolo raz týždenne - môj ocko so mnou išiel do Modrej Hviezdy pod hradom - bola to taká rešitka v podzemí, krásne kamenné steny...a robili tam úžasný guláš - a riadne pikantný. A ja maličká, som si ešte pýtala štipľavú papriku....a čašnící sa nestačili čudovať. Na záver mi ocko dal hlt pivka, a spokojní sme šli pre našu krásnu mamu :)
Takže tvoj vnúčik je asi moja krvná čili skupina:)))
krasne prezentovanom, aj bez uvodzoviek;-)