Nuž, mamina má dve veľké truhlicové mrazničky, ktoré sa dajú zatvoriť len v prípade, že si sadnete na veko. :-D
Už tisíckrát sme mamine hovorili, že má veci v mrazáku uložiť, aby získala viac miesta a prehľad o tom, čo tam má, ale tvrdohlavý to tvor a naše reči boli ako hrach na stenu - možno ešte menej.
Podľa mamininho zvyku totiž príde z nákupov, už v obchode si roztriedi do jednotlivých igelitiek, že TOTO pôjde do mrazáku a po príchode domov to aj s igelitkou švacne do jednej z truhlíc.
V mrazáku sa tak kopia igelitky s netušeným obsahom, mamina napríklad pokojne kúpi syr, "lebo už nemá" a po náhodnej kontrole mrazničky zistí, že tam niekde na spodku trónili štyri igelitky, ktoré okrem iného obsahovali práve onen chýbajúci artikel.
Ďalšia vec, ktorú jej vytýkame je tá, že po zamrznutí vyzerá každé mikroténové vrecko a každá igelitka rovnako, bez ohľadu na to, čo obsahuje. Mamina sa bráni, že ona vie, čo si tam kde dala, takže v obsahu mrazničiek sa hrabe výlučne ona.
Jedného dňa povedala.
"Zajtra spravím guláš. Idem si do mrazáka vytiahnuť močing a vy choďte do hája."
Neposielala nás slušným spôsobom do prdele, ale na hríby, aby bolo do gulášu. :-D Však háj máme prakticky za domom. Mamina sa teda zašla pohrabať v mrazákoch a my dve s ocinom sme šli na hríby. Šli, našli, doniesli domov a vytešovali sa, ako krásne voňajú a ej, to ale bude gulášik!!!!
Na druhý deň nás pobudila lákavá vôňa z kuchyne. Nádherne to voňalo a podľa tej intenzity nám bolo jasné, že obed sa práve dovaril - nie že by sme vstávali pred obedom, ale mamina väčšinou uvarí ešte kým vstaneme, aby nám potom mohla zadeliť prácu a nerušene nás pri nej dirigovať. :-D Takže ako hovorím, vôňa úžasná, len s jednou poznámkou pod čiarou:
to, čo sa nám šírilo okolo nosov, rozhodne nebol guláš, po hríbovej vôni ani pamiatky!
So sestrou sme sa teda vydali objavovať záhady maminho kuchynského tajomstva. Nakukli sme, zaželali dobré ráno a hneď sa pýtame:
"Mami, to čo si uvarila? Nechcela si robiť guláš?"
"Ryboguláš som spravila." - odvrkla mama, očividne v kyslej nálade, hoci obed voňal priam rozprávkovo.
"Rybo...čo?" unisono nám padla sánka.
Mamina zrozpačitela, čosi zamrmlala a nakoniec vybuchla.
"No tak ten kapor vyzeral v tom mrazáku úplne ako močing! No a čo?! Však kapra na masle ľúbite, nie?!"
Každý, kto sa niekedy ocitol tvárou v tvár mojej mamine, ktorú prichytil pri nejakom omyle či chybe, vie, že na takúto otázku existuje len jediná odpoveď - absolútne prehnané, až americké nadšenie, takže sme so sestrou okamžite začali chrliť vety ako:
" Jééééj, rybka, super, tú sme dávno nemali! Mami, to si super vymyslela, akurát mi na kapra išla chuť! Páni a ty si k tej rybe urobila aj zemiakový šalát? Mami, ty si poklad!!!"
Mamina sa upokojila a koniec koncov, kapra na masle fakt všetci ľúbime, ale v duchu sme sa chechtali, že došiel na psa mráz a mamina sa konečne pri hrabaní v tom chaose v mrazákoch netrafila!!!
Rada by som to zakončila happyendom v zmysle, že odvtedy si mamina poctivo značí sáčky a iné obaly v mrazákoch. Ale figuborovú!!! Ryboguláš sme odvtedy mali ešte mnohokrát. Týmto pojmom totiž už označujeme všetko, čo malo byť pôvodne niečo iného, ale keď tie mrazené sáčky vyzerajú všetky rovnako...!
Nuz , "chybicka se obcas vloudi" , nie ????
V casoch ked boli este mraznicky uzkoprofilovym tovarom som v tuzbe za mraznickou obehala cely kraj , zapojila vsetky znamosti a nakoniec sa mi podarilo kupit aspon truhlicovu mraznicku .Bola velka , hlucna ...ale bola :-) Zmestilo sa do nej polka prasata aj vsetky prebytky z nasej a svagrininej zahradky . Naivne sm si myslela , ze ked si vsetko oznacim nalepkou , spisem zoznam obsahu a este urobim aj "navigacny plan"/tak to volali nase deti / a vycapim ho na stenu nad mraznicku - tak vzdy vsetko najdem :-) Ked uz bola mraznicka "uplne a docista" plna , tak som zistila ze v ziadnej truhlicovej mraznicke sa neda udrzat poriadok ! Veci ktore hladam a boli povodne hore -zahadne zmiznu a objavim veci na ktore som uz davno zabudla :-) Nepomohlo ani ukladanie do farebnych igelitiek s jednotnym obsahom.
Ukladanie podla abecedy ani podla farby .
Ani"zelenina vlavo -maso vpravo".
Po par mesiacoch som sa naucila ze moj zmysel pre planovanie a poriadok dostal tazky uder ! A ze varit mozem iba "maso" alebo "zeleninu" :-)
@evanaaa , ďakujem. Tvoj systém si osvojím, nebudem sa musieť prehŕňať v šuplíkoch, aby som zistila, čo tam vlastne mám.
tak je to s nami..nuž..ked ju má suseda..a my prečo nie..??poznáte..
našťastie..táto truhla/ica/ ma obišla..čas letí..bude iná..:-)
Ja aby som nenavarila občas ryboguľáš tak to praktizujem tak ako tu už písala @sovka na každý sáčok nalepím štítok - čo v ňom je a dátum, popripade ešte aj koľko porcii z toho urobím a zabalím to ešte do ďalšieho sačka, tým zabraním aby mi štítok odpadol potravina je aj dostatočne zabalená a neprepúšťa pachy.