V rámci mojich archeodemografických výskumov som zistil, že medzi kuchárskymi babrákmi výrazne dominovali muži. Už v praveku muž ulovil mamuta a pritiahol ho za chvost do jaskyne. Tam si len sadol a rátal, či mu výskyt vší na centimeter štvorcový nevyšiel z vtedajšej módy. Bola to bežná kratochvíľa počas čakania, kým pravečica neupravila mamuta vhodne na konzumáciu. Muž jaskynný ruku k hrncu nepriložil.
V starom Egypte sa muži namiesto varenia venovali stavbe pyramíd. To je do určitej miery pochopiteľné, lebo postaviť pyramídu nie je hračka. Vyžadovalo si celého muža takmer 29 hodín denne. Neúnosnú situáciu nevyriešila ani reforma Ramzesa II., ktorý svojim papyrusom nariadil 24 hodinový pracovný deň s tým, že zvyšných 5 hodín mali muži venovať oddychu a vareniu. Zámer panovníka stroskotal na lenivosti staviteľov pyramíd, ktorí venovali svojich 5 hodín iba spánku. Nič za ten čas neuvarili.
Jemný posun nastal za vlády Amenhotepa V. Faraón novátor sa rozhodol inovovať stavbu pyramíd. Tú svoju začal stavať obrátene - na špičke. Keďže vždy najviac práce a nosenia kamenia bolo treba pri stavbe základov pyramídy, muži mali po jeho inovácii viac času. Na základy stačil jeden kváder a postupne až smerom hore pribúdali ďalšie.
Preto sa len odvtedy datujú prvé zmienky o kuchárskych majstroch a vznikajú prvé recepty. Za zmienku stojí recept na „Vajcia boha Ra“ . Sú to krokodílie vajcia upečené pod horúcim slnkom v piesku Sahary. Alebo "Ptahotepova placka", čiže ošúpané upečené vajce stlačené dlaňami na placku.
Rozkvet egyptského kulinárstva sa skončil vtedy, keď obrátená pyramída Amennhotepa V. spadla a museli ju predsa len postaviť ako ostatné. Starí Egypťania opäť pracovali 24 hodín a 5 hodín spali. Na budúce si pošprtáme o nevariacich nadsamcoch za antických čias.
Diskusia k článku