Môj syn dostal pracovnú ponuku vycestovať do tejto krajiny. Keď som si predstavila, že tam ide na 2-3 roky nebolo mi všetko jedno. Ale čo spravíte. Mal už dosť rokov, bol slobodný ,bez záväzkov, má cestovateľského ducha, zaujímavú prácu, no a nešiel sám,ale skupina asi šiestych mladých mužov. Pozitívne bolo,že v čase počítačov som vedela,že budeme stále v kontakte.
Po nejakom čase som vycestovala za ním prvý krát. Nebudem zapierať , že okrem radosti ,som prežívala aj isté obavy,keďže som išla s dcérou - vysokou štíhlou blondínkou a fámy o araboch u nás boli všelijaké.
Cesta prebehla pokojne / 9 hod./ Odchádzali sme pri teplote 10°C a tam sme prišli v noci do 35°C. Vzduch vlhký, cítila som sa ako v saune.
Ráno,teda o 5hod.,nás zobudilo čosi ako "dedinský rozhlas" To bolo prvé z piatich zvolávaní na modlidbu. Prvý pohľad na mesto -z okna bytu - bol vceľku normálny - veľkomesto . Syn šiel do práce, tak sme boli odkázané samé na seba. Šli sme von, prvé čo nás ovalilo ,bola horúčava. Museli sme sa držať jednej ulice,vždy mať na dohľad dom kde sme bývali plus niekoľko oporných bodav,aby sme sa nestratili. Keďže Kuwajt nie je turistická destinácia, cudzincov málo , tak sme boli dosť nápadné.
Typické oblečenie araba je "dišdaša"- dlhá biela košela "šibšib"- koženné šlapky a "kufija"-šatka na hlave. Arabky nosia "abau" -čo sú jedny dlhé, volné, čierne šaty a na hlave šatku. Zo závojom som tam videla málo.Niektoré nosia normálne "europske" oblečenie ,len šatku na hlave a v tom sú vynaliezavé, lebo šatky sú krásne, a pod ne si dávajú výplň, takže im to robí pekný tvar hlavy. Nie je však zriedkavé ,že či už muži, alebo ženy chodia oblečené "normálne"
Kuwajt je malá krajina,ktorá má len jedno mesto- Kuwajt-City. Okrem toho je tam len púšť, ťavy a ropné polia.
Keďže je toto varecha sústredím sa na jedlo. Kuwajťania sa väčšinou stravujú mimo domu. Možnosť najesť sa je na každom kroku. Reštaurácie sú lacnejšie, drahšie, veľmi drahé, je z čoho vyberať. Majú dokonca MD a vidieť typického araba jesť hamburgér,alebo iný fast foot je zábavné. Okrem typických arabských reštaurácii, je tam veľa čínskych, japonských, mexických, indických. V arabskej reštaurácii vám automaticky donesú na stôl "humus"-cíceová pasta, arabský chlieb a "tabouli" špecialny šalát z bulguru, paradajok,mladej cibuľky ,čerstvej mäty, petržlenovej vňate ochutené citrónom a olivovým olejom. Jedlo sa tam neobjednáva a neservíruje ako u nás /porcia každému/ ,ale objednajú sa rôzne jedlá ,ktoré donesú na misách a každý si berie zo všetkého podľa chuti.Ako príloha sú rôzne fantastické omáčky,Arabská kuchyňa mi veľmi chutila, , nie je mastná ,jedia veľa rýb, hydiny, hov. mäso a jahňacie a veľa zeleniny. Toho som sa veľmi bála, lebo nemala som dobré skúsenosti ,ale úprava je úžastná, mäsko mäkučné chudé šťavnate a výborne ochutené Z jahňaciny je tam typické a najoblúbenejšíe tzv "biryani". Je to vlastne mäso z ryžou, špecialne okorenené aj varené- proste explózia chutí a vôni. Celá ich kuchyňa je taká. Nesmú chýbať sladkosti, ktoré sú teda fakt sladké a väčšinou sa kupujú. Nakoniec vám ponúknu "šišu" čo je vodná fajka. Skúsila som- bol to super zážitok.
Už som toho popísala veľa, zážitkov mám ešte spústu,ale nechcem vás unaviť. Možno napíšem pokračovanie, ak bude záujem.
PS. do redakcie som poslala nejaké fotky, bohužiaľ nie z jedla,to by som sa veľmi zhodila, keby som v reštike vytiahla foťák. "Biely" sú tam veľmi považovaní .
a bol upozorneny, ked idem do mesity aby som si dal stare sandale lebo mi ukradnu nove...
PS: ale nemam zaujem ist cez argumenty ako na druhych zazitkoch o Koreii.
:-DDD