Pizza je len langoš s lečom ...

Výborne som sa pobavila, nikdy vopred nečítam koniec a vedela som že bude presne tak ako si napísala. Vraj langoš...pizza je pizza a langoš je langoš...

@rea1 ja som veľký čitateľ, ale že na vareche budem čakať okrem dobrých receptov aj príbehy zo života- to som nečakala...téma ľudia okolo nás je taká nekonečná...:))

téma nekonečná / nadväzujem na predchádzajúci príspevok/ a čo sa týka chlapov nevyčerpateľná, niekedy nás skutočne nase.......
Len tak na okraj, som vďačná za Tvoje životné príbehy, vždy sa pobavím a celkom dobre si viem tie situácie predstaviť, pá, pá

aj ja som sa pobavila, dokonca ma menej bolí hlava :-D aj môj svokor odmietal pizzu, vraj nemá rád kečup... ale raz prišli k nám, keď som jednu takú fajnovú vyberala z rúry. voňala až pred vchod. svokor neodolal a zjedol poriadnu porciu a vraj, toto bolo prvýkrát, čo mu pizza ozaj chutila. a kečupu tam bolo len tak za 2polievkové lyžice, aj to zmiešaný s inými vecami, týmto potieram cesto, takže kečup ani necítiť. a jedla som aj pizze, kde kečup nebol, ale vysvetľuj niekomu, že na všetkých jedlách pochádzajúcich z Talianska nemusí byť liter kečupu.

:D aj moj dedko ma obcas taketo chvilky ze vymysla hovadiny a nakoniec mu to chuti ked "na tajnaša" ochutna

a to som ešte nepriznala, že som potom robievala pizzu naozaj dosť často, veď možností, čím ju obložiť je neúrekom a deti boli takou večerou vždy nadšené ale nech na nej bolo čokoľvek, muž si na tú svoju vždy navrch kydol zo dve polievkové lyžice plnotučnej horčice a dobre ju porozotieral po celom povrchu. :-(((

to mám aj ja doma, otec najskôr frfle a ohrňa nos, ale potom potajomky si dá aj on, ked ho nikto nevidí:-D

Šak už tých mužov toľko nehaňte. Ste radi, že nás máte. :-))

@abdul , jasné, že sme radi. veď na koho by sme frfľali, keby vás nebolo, ha? ale aby si nepovedal, že vám, mužom, len neprávom a nespravodlivo ubližujem, tak verejne priznávam, že poznám aj ženu, dospelú a vlastne už pomerne postaršiu ... no, vo veľmi vyššom strednom veku, ktorá na návšteve pri obede operovala zemiaky s petržlenovou vňaťou - oškrabkávala z nich kúsočky vňate a dávala ich na okraj taniera. Potom vyoperovala všetky nitky tuku z krkovičky a nakoniec zjedla asi štyri sústa a odvalila sa od stola s povzdychom "nažrala som sa ako prasa". vtedy som si pomyslela, že tie pozérske vyhlásenia môjho drahého ešte nie sú to najhoršie a v podstate sa celkom dajú vydržať. :-)))
ozaj, vieš, že v mrkve je jedovatý karotín a keď zješ naraz 800 kíl mrkvy, môžeš sa otráviť? - jedna z jeho perál, aby si bol v obraze. keď to počuješ raz, dvakrát, zasmeješ sa. keď to počúvaš furt a stále, pri každej polievke, po roku ťa myká skočiť ku kredencu pre ten najväčší vykosťovací nožík. ktovie, prečo. :-)

tak tak, ľudia moji zlatí, ten môj Al Rašid je veľmi šikovný chlap, či drevo, či elektrina, či maľovanie, či tapetovanie, či či či či .... vo všetkom si vedel poradiť. A tak je to aj s varením / práve pečie živánsku, aby bolo na zajtra už uvarené doma i pre syna a moju mamu, lebo sa chystáme do Terchovej/, jediné, čo som dnes v kuchyni urobila, bolo umytie pár hrnkov, očistenie zemiakov azo zvyšných, ktoré zostali, som urobila zemiakovú kyslú polievku a fukla som do nej bielu fazuľu v slanom náleve, čo mi ešte v komore zostala a nakoniec som to posypala kôprom. Mňam, bude obed ako sa patrí aj na dnes, aj na zajtra zostane.
No ale, sú chvíle v živote manželskom,že nie vždy nastáva v kuchyni zhoda. Poznáte to - "dve gazdinky na jednom šporáka ....", a to ten môj Al Rašid je teda riadny kuchár. A tak nastanú i také chvíle, keď v jednom, alebo druhom "kref vre jak besná", až hrnkom v kredenci uši vykrúca a vtedy - myslím iba na jedno , ani to nahlas nemusím povedať, bo tú moju "prúpovídku" môj Al Rašid už pozná naspamäť: " Tato, keby boli vidly súčasť kuchynského náradia, tak jeden z nás už nežije ! "

@rea1 : Rád čítam tvoju tvorbu. Badám, že v tvojej domácnosti radšej len veľmi tupé nožíky, nožnice radšej nie, ale inak veselo. Počul som na podobné prirovnanie, vraj talianska rodina.

@arasidka : Tá posledná veta je úžasná. Musím niekde archivovať.

@abdul , ja sama som roky vyhlasovala, že máme taliansku domácnosť. Všetci vedeli, že kým mamka vrieska ako tigrica a rachotí hrncami, nadáva a papuľuje, je všetko v poriadku. Keď som zmĺkla, ešte aj kocúre sa mi pratali z dosahu, deti rozumne zaliezali do svojich komnát a manžel iba keď mu po požití väčšieho množstva alkoholu narástlo sebavedomie a stratil pud sebazáchovy mi ostával na očiach. Lebo keď som prestala vyziapovať, vtedy si to obvykle niekto zlizol aj za všetko, na čo som si stihla spomenúť. Čo už, som taký občasný cholerik s poriadnym záchvatom tak každý druhý, tretí rok. :-)))) Pamätám, že raz, stojac manželovi zoči-voči som mu síce ticho ale veľmi dôrazne povedala: nezastrelím ťa iba preto, lebo by si mi zakrvácal ten krásny biely koberec! Tak si to uvedom! :-)

@rea1 : Mohla si aspoň susedovcov kasírovať za sledovanie - no ako sa to teraz po novom - sitkomu, či sitcomu. ( Nehodiace sa, škrtnite.)

mila @rea1 , dakujem ti velmi pekne za tvoj prispevok, a potesim ta este viac, ze uz ho tlacim, aby som ho dala precitat tej svojej " neznejsiej "polovicke, aby si konecne uvedomil ze nie som jediny zensky tvor s " uzasnym " temperamentom:-)... a ktory mi , ked ma poriadne na...tentuje, neustale vykrikuje, ze som musela ciganom z koca spadnut , nie nahodou, ale vraj preto, lebo ani oni si nedali radi zo salenou vychodniarkou a ze moji rodicia si ma iba adoptovali...a ja mu zakazdym poviem, ze ked ma jedneho dna naozaj na...tentuje, tak ho zhodim zo schodov a bude to vyzerat, ako nahodicka...:-)....a koberce som z celeho domu odstranila, len tak pre istotu,( drevena podlaha sa cisti lepsie), ved clovek nikdy nevie....aj motyka niekedy vystreli....ale, toho tvojho koberca by bolo fakt luto!!!

Hehehehe, úžasně se bavím!!!!! :DDD

@njdevil :-))))) potešila si ma, potešila veru. raz som po mojom bývalom (vtedy to už nebol drahý) hodila tanier s pripraveným mäsom. aj som sa potom zasmiala, lebo vyzeral ako ten vysnívaný strom rezňovník, na ktorom sa rodia už hotové rezne. len on bol ešte nedozretý strom rezňovník, lebo tie rízky ešte neboli ani obalené. ale stál ako Lótova žena, zopár plátkov karé prilepených na hrudi ... nie som na to hrdá ale keď si uvedomím, že si zaslúžil - ako písal pán Werich vo Fimfárum "frajersky zaťať sekerkou zboku do hlavy", ešte to dobre dopadlo. ovšem poteším ťa: to, čo vystrájame my, to je len slabý odvar od jednej mojej kamarátky a susedy. Bývali na prízemí. Tí, keď sa začali vadiť a mlátiť (! tam by som ja nikdy nezašla, keby ma niekto AŽ TAK vytočil, už by som bola mimo reality, ja som povaha, že kde iní zvyšujú hlas, ja tasím sekeru a strieľam), tak oni, keď začali riešiť manželské problémy, Leona po chvíľke jačania vybehla strapatá a vrieskajúca na ulicu, za ňou jej muž, šklbúc ju za vlasy, ruku či odev ju ťahal pod bránu, jasné, že všetci susedia boli do polpása vyvesení z oblokov celí spokojní, že ich, keď sa doma vadia nevidí celý barák. A klepy - klepy, tá Leona je taká, aha, zas ju ten jej muž naháňa, bohvie prečo, asi mu zahýba a ten jej muž je jaiký, zas ju mláti a klepy - klepy, no videl to svet, pani Nováková, to by sa nám nikdy nemohlo stať! Vždy som ľutovala, že mám okná na opačnú stranu domu ako je brána :-)) ale párkrát som to zažila. Oni to mali tak nacvičené, že sa mohli živiť ukážkou na školeniach na tému "ako by to nemalo byť". Raz som sa jej aj pýtala, prečo až tak - lebo žili normálne, takéto extempore boli tak v +/- mesačných intervaloch - a ona sa strašne smiala, že na domáce obecenstvo sa môže vyprdnúť, že tie udobrovania potom sú fantastické! a trocha divadla miesto predohry nezaškodí! :-)) A čo sa na to dá povedať? Asi aj nič. Ale na ulici to vyzeralo strašne, jeden normálne čakal, kedy im spod dverí začne striekať krv. :-))))

@rea1 : Na to sa dá povedať ako Nemcovej babička : Šťastná to žena. Keby ju nemal rád, tak ju nešklbe. A ona by sa nevracala do príbytku spoločného. A prepytujem pekne, na susedobňv sa vysr.. .

@abdul , najsmiešnejšie na tom bolo, že oni sa mali naozaj radi, len tak trochu "akčne" a na naše zvyky svojským spôsobom. najprv si ich stretol ruka v ruke na ceste do obchodu na konci ulice, domov on ovešaný nákupmi, ona s kabelkou v ruke. o týždeň ho vyhodila z domu a jeho košele lietali oblokom na priľahlý trávnik a kroviny tam vysadené a on odchádzal nasrdený a červený priam v predinfarktovom stave, o ďalší týždeň si ho videl prichádzať s kyticou ako kolo od voza (metly o 50 kusoch ruží boli bežné), nie raz sa stalo, že kytica letela oblokom a prchajúcemu drahému Leona držala v otvorenom okne prednášku, čo všetko mu utrhne, ak sa ešte raz objaví, on ryčal, že najbližšie jej kyticu omláti o hlavu a ešte iné audiofajnoty si vymieňali, o týždeň - dva už išli opäť ruka v ruke na prechádzku a kolotoč sa dotočil na začiatok a tresk, plesk a vresk, cirkus na celú ulicu, mohol začať. ale oni tak boli spokojní a spolu boli oveľa šťastnejší ako mnoho tých zapšklých susied, ktoré ich ohovárali. Možno nepochopiteľné, ale čo už. Mne je tiež lepšie, keď môžem trieskať dvierkami od kredenca, rachotiť hrncami a frfľať ako stará ježibaba. Pofrflem si a je kľud. Aspoň ma šľak netrafí. Ale teraz to už nie je ono. :-))

@rea1 , tie Tvoje prirovnania a "prupovidky" nemajú chybu! Keď sa chcem odreagovať určite čítam Tvoj zážitok. Nie si náhodou "Býk"?Ale dnes som sa pobavila aj na @arasidke , keď som si predstavila tie hrnčeky v kredenci.....

@vierutt , ďakujem. :-)) nie som býk, ja som baran. ale taký echtovný, normálne by som mohla robiť vodcu stáda. všetky baranie vlastnosti na mňa sedia ako uliate, a to tiež nie je bohviečo. ak sa nejaká prekážka nedá preskočiť alebo podliezť, nič neriešim, zohnem hlavu a ideeeš - veď ona sa poddá. a keď nie ... :-))) určite si to vieš predstaviť.

s manželom sme spolu,už 33 rokov,nikdy na jedlo nepovedal,že nechce alebo,že to nemá rád,tak ako asi vo všetkých domácnostiach,tak aj u nás sa pri slávnostných príležitostiach robí zemiakový šalát,nikdy nemal pripomienky,vždy ho zjedol,pochválil.Až ma minule dorazil,keď som mu naservírovala šalát s rezňom a on zahlásil ,,prečo mi to dávaš,keď to nemám rád', zostala som na neho hľadieť,že čo to hovorí,veď nikdy nič nepovedal.Prešlo niekoľko týždňov,zať oslavoval meniny,dcéra spravila šalát a zjedol ho ani okom nemrkol.Tak sa v tom vyznajte.

@kora , možno mal "svoje dni". :-)))