Obyčajný let do Ameriky.

V roku 1990 som bol z firmy vystrojený do Ameriky.Bolo to jedno školenie u firmy IBM.Do Prahy som sa dostal na mojej krásnej červenej škodovke s technickým námestníkom a direktorom/jediný vedel perfektne anglicky/.Let do Zurichu z Prahy bol bez problémov.Až na tie nity na krídlach-oni sa všetky hýbali!V tej dobe bolo treba víza do Švajčiarska-takže museli sme ostať len v hale.Konečne sme nastúpili do Airbus F-10 od Swissairu.Parádne lietadlo.Pozeral som ako puk.Nafasovali sme slúchadlá vo fólii,aby sme sa nerušili.Slovenský mládenec v takom veľkom lietadle/dovtedy som videl len v TV/.Letuška prechádzala uličkami a rozdávala časopisy a noviny.Keďže moje rečové znalosti boli na úrovni asi tak dvojročného dieťaťa,zobral som si noviny Le Figaro-vyzerali bohato ilustrované a boli hrubé.Predomnou trónila obrazovka a na pravej opierke prepínač-učiť sa nemecky,anglicky,rádio atď.
Konečne sme sa zdvihli od matičky zeme/môj prvý let lietadlom/.
Veselo som si prepínal programy a prišla letuška.Samozrejme videla franczúske noviny.Takže na mňa po franczúsky.Nerozumel som ani trt.Myslel som si,že mám vystúpiťalebo čo.Ale ako,keď som bol vo výške 10000 metrov.Jedine na čo som sa zmohol bolo-eine bier./jedno pivo/.A ona mi ho skutočne priniesla.Bol som uveličený.Popíjal som si pivko a prepínal programy.Asi za desať minút prišla stewardka znovu a už po nemecky.Že čo si dám?Eine bier-pohotovo som odpovedal.To už sme boli kdesi nad Atlantikom.
@zareaguj


Diskusia k článku

abdul
Pred njú jorkom eine bier a bolo po zoznamovaní. :-)))
cupcake
To mi pripomina moj prichod do USA z pred 33 rokm, ked som prisla z mojimi 2 detmi do USA. Masnzel tu bo sem prisiel na kontrakt na par rokov, ja som prisla za nim s detmi v septembri. Leteli sme z Wiedne do Pariza a odtial do Chicaga. Ja som hovorila nemecky, francuzky a anglicky nic, dcera trosku anglicky. Manzel poslal informacie o lete, tak sme sa dostali v poriadku do Chicaga. Problem nastal az tam, kedze som nevedela ako vypisat papiere- colne prehlasenia- nasla som vsak strasne mileho pana, ktory mi pomohol papiere vyplnit a tak sme po polhodinovom zmeskanim konecne opustili letisko. Ja som vsak prehlasila, ze tam musim zostat, lebo som uz nini ochotna podstupit taketo tazkosti. Samozrejme, teraz je to uz OK, ale nebola to sranda. Clovek sa musi prisposobit a naucit rec krajiny, kam ide.
l



 



TOPlist