O veľkom jedovatom Japanovi....

:-))) no potecha dvora, tvoja mama musí byť silná osobnosť, ja by som určite aspoň jedného vzala metlou po krížoch, že by to už nerozchodil. ale možno sa naozaj mstili za to meno. to by mali aj niektoré deti. lebo keď čítam meno ako napr. Nevio Belohorec Hájek mám pocit, že rodičia to dieťa museli nenávidieť a toto je ich pomsta. ale - ako volať káčera? Donald? Trump ti príde dať lopatou po hrbe a štúdio Walta Disneyho ťa zažaluje za používanie ich značkového mena, volať ho jano/jožo/fero sa tiež neoddá, lebo s horespomínanou lopatou by mohol prísť sused ... myslím, že treba ostať pri Japanovi (kde ste to, preboha, nabrali?) a riskovať psychotickú hydinu. :-))

rea, vôbec netuším, kde sa to meno vzalo. Ako som písala, prvého Japana si nepamätám. :-D Ale myslím, že to vymyslela moja nebohá babinka.:-D A ujalo sa. Psychotická hydina - to bolo tak trefné zhrnutie, že sa chechcem od ucha k uchu ešte včuľ. :-D

meno mohlo byť odvodené od plemena, jeden čas boli v móde kačky japonské, tak možno z toho dostal meno

možno, naozaj netuším. Kačice to boli čínske, aj slovenské od susedov, ale všetky sa volali Japan. :-D

Japanovci sa zrejme mame pomstili za nicenie ich potomstva :-). U mojich rodicov zvykli mat takych kohutov a preto ich casto ani krasa nezachranila pred predcasnym ukoncenim zivota v hrnci .

... zrejme mame ukazoval že on je na dvore pán, Japan.....nám to na dvore dokazovali husi a hlavne gunáre, na tie mám veru zlé spomienky, štípance do rúk a podobne, kým som nepodrástla tak mi každý gunár na dvore dokazoval kto je tu pán ... ale aj tak skončili na pekáči..... :))

Chechtám se, až mi tečou slzy! :D

Výborné,smejem sa až mi tečú slzy.....

Moji rodičia mali na chalupe kohúta,na jedno oko slepého a volali ho Žižka. Ale agresívne kačky ,to ma dostalo,ja si skôr pamätám agresívne husi, teda gunárov.

My sme nemali s bratom toľko fantázie na pridelenie mena.Dotiahla som domov mačiatko a že Mica.Po nejakom čase k nám prišla teta a otázka znela:"Prečo voláte toho kocúra Mica?" Celá rodina sa pobavila,ako sme krčili ramenami a starý otec sa priznal,že nám nechcel kaziť radosť a bol rád,že sa naša Mica nerozmnožovala.Potom sme ho volali "kocúr Mica" (aby sme nevyzerali ako idioti,xixi).

@tatrano čka, tvoj kocúr mica mi pripomenul príhodu, ktorú mi spomínala kedysi moja mama. keď bola malá, chcela mať húsatko. len svoje. tak jej otec, teda môj dedo, doniesol malé húsatko a mama - mala vtedy snáď 8 rokov - sa oň poctivo starala a tešila sa, lebo keď húska vyrastie, znesie vajíčka a bude mať ďalšie malé húsatká. milá húska vyrástla a raz vraj dobehla suseda so strašným smiechom, že poďte sa pozrieť na tú Helenkinu húsku ... a milá húska poctivo obšívala všetky husi na okolí, lebo to bol gunár s mimoriadnym "apetítom". :-))

Krstná mala takého kohúta ako bol váš Japan: vyletel na vinič a tam číhal na koho by skočil. Museli z neho urobiť nedeľnú polievku, lebo sa nebál ani metly ani krstného keď podvečer meral krížom-krážom cestu domov z krčmy.
Rozkošný príbeh Japana o nenávisti ku kvietkovanej zástere ma dobre pobavil hehe ......