Mali sme záhradu. Dlhé roky, najprv v Petržalke, potom pri Lamači. Ale to je jedno, kde. Aj teta mala záhradu. V nej hromadu čerešní. My sme čerešne nemali, zato sme mali všetky druhy ríbezlí, niekoľko marhúľ, broskyne, jablone, hrušky, všeličo iné ovocné a jeden úplne zázračný strom – ringlótu, ktorá mala také veľké, červenožlté, úžasne sladké plody. Zázračnou ju nazývam preto, lebo ten strom zarodil tak raz za tri roky ale potom sme museli podopierať haluze pekne poctivo lešenárskymi trubkami, aby sa nepolámali, ten blázen urodil aj 100 kíl ovocia. Je to milé, mať hŕbu vlastnej úrody, tri deti mali pomerne vysokú spotrebu, zje sa, narobíš koláčov, zavaríš, rozdáš známym, aj susedia sa nehanbili vypýtať si ale vyvstávala otázka, čo s tým zvyškom? U tety tak metrák čerešní a žiadne deti, u nás všetkého až po nosné dierky a načo pozaváraš do aleluje, keď sa ti o rok urodí zas. Skrátka problém, ktorý bolo treba poriešiť. I mali sme uprostred ulice malý, zašitý zelovoc, v ktorom boli pravidelne tak zo tri zvädnuté mrkvy, obhnitý kel, decentne zošúverené jablká, smrad a sud kyslej kapusty. A rovnako kyslo sa tváriaca, nepríjemná a neochotná vedúca. Lenže stal sa zázrak nebývalý, niekomu so známosťami asi baba aj so zelovocom a nepríjemnými maniermi dobre pohla žlčou alebo iba vhodné erupcie na slnku pohli vesmírom a našu kráľovnú zapáchajúceho obchodu ... vyhodili? vymenili? išla do penzie? alebo doprdele? ... nikto nevedel ani po tom nepátral. Tak sme sa len hromadne potešili a čakali sme, čo bude ďalej. Aj bolo. Prišiel nový vedúci (žiadny majiteľ, hlboký socík cloumal okolím, len vedúci to bol) i začali sa diať veľké veci. Zelovoc sa cez víkend vymaľoval a nebol už šedivý ale pekný biely, prestavali sa v ňom regále, na ktorých sa objavil natiahnutý kvietkovaný igelit, vstupné dvere akoby zázrakom neboli špinavé a otlčené ale boli pekne na zeleno natreté, sud kapusty zmizol a aj ovocie a zelenina akosi obživli a netvárili sa už tak unavene. No skrátka, zázrak sa udial preveliký a rozchýril sa rýchlosťou blesku. A ešte väčším zázrakom bol ten vedúci. Baba, ktorá predávala, nosila kvetovanú zásteru – také tie tenké šaty bez rukávov, kmitala s úsmevom a on sa zhmotňoval ako duch lampy v obchode, v sklade, s metlou pred vchodom, s mokrou handrou umývajúc výklad ... prisahám, nekecám. A v zelovoci bolo odrazu dostať ovocie a zeleninu (aké prekvapenie), pekné, čerstvé, dokonca +/- celú zimu, tak na preskáčku, aj pomaranče, mandarínky a banány. A my, s tým celoročným sezónnym prebytkom ovocia ... otec dostal nápad. On mával vynikajúce nápady, niekedy ľutujem, že tá naša pseudorevolúcia ho nezastihla o 20 rokov mladšieho. To je jedno. Zveril sa mame, tá ho poslala do paže, že nech sa neopováži, lebo na ňom metlu doláme. Neviem akú, žiadnu sme nemali a ten malý zmetáčik by bol skôr došiel k úhone ako otec, súc ním udretý. Takže otec pekne potichučky, na tajňáša, išiel za pánom vedúcim do zelovocu, šušušu, mušušu, pivko každý aspoň jedno v ruke a vznikla dohoda. Otec v príslušný čas skákol do zelovocu (čo bolo neuveriteľné, lebo on a obchod? Ste šiši?), povedal čo a že zajtra doobeda, cenu dohodli, pán vedúci babám zvestoval, že zajtra budem mať čerstvé čerešne, jablká, hrušky, marhule, ringlóty, ...etc., otec ráno naštartoval do záhrady, naoberal koľko čoho bolo, naložil žigulák až chudák zásterky po zemi vliekol a priniesol v debničkách do zelovocu, kde už čakali susedy vo fronte. A nikto nikdy tento kšeft nezradil, celá ulica aj s príslušným okolím sa tešila, aký máme fasa zelovoc. A možno aj zradil a aj pán inšpektor si prišiel nakúpiť a mamička ho doma pochválila, aké krásne ovocie jej priniesol. Ktohovie. A s cenou boli všetci spokojní, aj otec, ktorý zisk poctivo mame odvádzal a nikdy sa nezabudol opýtať, či na ňom nechce metlu dolámať, aj pán vedúci a aj nakupujúce ženštiny. Potom, myslím, že v druhej sezóne takto zmysluplne sa zbavujúc poľnohospodárskych prebytkov otec dostal ďalší nápad a zisk z ovocia sme investovali. Ale to vám poviem v druhej časti tohto jedlého veľdiela. Veď nech ste trošku napätí. :-))
Týmto vás zdravím a idem sa do vedľajšej kancelárie utopiť do umývadla. Nemáte aj vy pocit, že leta už bolo na tento rok dosť? jana
prave trosku sprchlo, az taka polahoba :-)
aj ked u nas sme mali slniecko ledva tyzden aj s cestou :-)
a na tu klobaskovu cast sa uz velmi tesim, zacalo to dobre :-)))
Milujem tvoje zážitky, neviem sa dočkať, čo zaujímavého sa z toho vykľuje!!!!
Takto si ja predstavujem rozvinutý kapitalizmus.