Pes je už dávno v psom nebi, Hana v dôchodku ale keď si na to ešte občas spomenie a „hodíme reč“, vždy jej od jedu úplne ozelenejú oči. A skonštatuje: vieš, nie, že by som mu nedopriala, veď vieš, ale takú hanbu mi narobiť. Sviňa jedna krpatá, kde sa to doňho zmestilo!
Pes je už dávno v psom nebi, Hana v dôchodku ale keď si na to ešte občas spomenie a „hodíme reč“, vždy jej od jedu úplne ozelenejú oči. A skonštatuje: vieš, nie, že by som mu nedopriala, veď vieš, ale takú hanbu mi narobiť. Sviňa jedna krpatá, kde sa to doňho zmestilo!
máme takého krpatého hysterického miláčika doma..nič také zábavné nemôžem naňho bonznúť..možno aj preto..že kolegyne nechodia obdivovať..a netreba ich núkať..hostiť..:-)
ešte šťastie-že u Hany to bolo ináč...ved..bolo by o príjemný čas čítania menej...
ide ti to..
asi mal zaludok od papule po ritku, no :-))))))))))))))))))))))))))
Už som tu písala o susedovi na chalupe, ktorý tú svoju rekonštruoval. Chodili mu pomáhať kamaráti, len tak za jedlo a za stravu. Jeho pani si ako vhodný obed predstavovala obložené rožky a tak mu ich aj nachystala a pekne ostala doma, veď im to manžel naservíruje. Aj chcel, ale k taške sa skôr ako on dostal miestny guláš, kríženec hádam štyroch rás menom Lapaj. Takže kabela vybalená, obloženie aj maslo v Lapajovi a majstrom nechal holé rožky a paradajky. Asi si nepotrpel na racionálnu výživu.
My sme raz v sobotu podvečer šli na návštevu, a ešte než sme odišli, vybrala som z mrazničky mäso a nechala som ho na kuchynskej linke rozmrazovať ... a v kuchyni a chodbe sme nechali našu pudličku - vtedy ešte šteniatko, v jedle nebola vyberavá, ale surové mäso jej nikdy nechutilo. Keď sme sa o niekoľko hodín vrátili domov a zasvietili svetlo v chodbe, videla som v kuchyni niečo nejasné na zemi. Bolo mi to divné, lebo som vedela, že tam nemá čo byť. Ale bolo: keď som zasvietila aj v kuchyni, na zemi ležal poobhrýzaný kúštiček mäsa a naša milá (tá na obrázku vedľa) sedela pod stolom a ani nás nevítala z radosťou, ako to predtým zvykla robiť. Ešte dobre, že v tej mrazničke boli aj ďalšie kusy mäsa, aby bolo dosť na nedeľný obed:-)
Keď som bola malá (asi v druhej triede na ZŠ), moja stará mama, ktorá žila na dedine, mala takého malého psíka... bol to tiež taký mix viacerých rás. Jedného dňa sme sa so sesternicou rozhodli, že ho budeme kŕmiť párkami. Psík samozrejme nie a nie prestať, čo sme mu dali, všetko zjedol. Ten rok sme sa na prírodovede učili o pásomnici... :) Tak som potom pred všetkými prehlasovala, že určite jednu musí mať (čo bol nezmysel), a že s ním treba ísť k doktorovi. :) Psíky toho dokážu zhltnúť naozaj veľa.
super..miléééé..:-))
@julica : povedz pravdu, že zadarmo zásoboval rodinu safaládkami a bravčovým mäsom.....