O lásce a jiných běsech

nephilim - fotkanephilim, 4. októbra 2019
„Tak nám dospieval božskej Kája,“ zahlásil brat cez Skype. Čosi vo mne sa chcelo smiať.
Neveriť. Lebo Kájovia spievajú večne. Až odrazu nespievajú. A Vám ostane smutno.
Roky to bola tradícia. Brácho zákerne číhal pred dverami kúpeľne. Mal na krku tri baby v rodine. Ja, sis, mama. Občas nejaká prespanka. /Spolužiačka. Kamarátka. Bývalka. Jeho bývalka. Aby bolo jasné./ Každá sa chce nalíčiť. Byť pekná. Ibaže nás prudko zrušil tančekom a Kájom: „ ...dám dělovou ránu, bum bum bum bum...“ Jasné. Jačali sme. Zdrhli sme. Pretože čo si budete celý deň spievať? Presne toto.
Úprimne: nenávidela som včielku Maju. Z Kdepak ty ptáčku hnííííííízdo máášššš sme si vždy robili srandu. Potom som šla do sveta. Zažila Vianoce 37 stupňov Celzia. Nie. Nebolo to ono. Fajn. Ozdobím aj palmu. Vianočné svetielka mám natiahnuté v byte celý rok. Ale Kája je len jeden. Bez Popolušky sa Vianoce nekonajú. Stále tvrdím, že nevesty u nás bravúrvne zvládnu jazdu na koni. A že sneh je bežný. Hoci som ho roky nevidela. Na koni som sedela ...dávno. Nana /svokra/ /nie bývalá, svokru máte na celý život/ mi asi dodnes neodpustila, že som sa nevcválala pred oltár na koni. Ibaže pršalo. Však Londýn. No uznajte. Libuška bola úchvatná. To neprekonám.
Toto od Káju nebolo charakterné. Pretože láska. A tie iné besy.
Si single? Nie, som vdova. Aj to sa stáva. Obvykle nasleduje smiech. Potom zistia, že sa nesmejem. Smiech znie odrazu nervózne. Napokon ostanem sama. Občas šepot. Zo strany žien. „Drž sa.“ Stisnú mi ruku a zmiznú. Je to už pár rokov, čo vdoviem. A stále to pobolieva. Potom prichádzajú ďalší. „Musíš sa tým chváliť?“ Iste. Chváliť sa statusom vdovy je fakt in. A to nemám ani Instagram.
Neprejem nikomu zažiť tú bolesť. Sis nenávidí horory. Vytáčala ma. Lebo spí pri svetle. Ja potrebujem tmu. Naučili sme sa spať jedna pri druhej. /Bez erotiky./ Viem, že jej to vadilo. Ale ja som potrebovala vedieť. Že dýcha.
V tú noc minula dva platy, aby si kúpila letenku do Austrálie. Skúste kupovať na poslednú chvíľu.
Stála si vedľa mňa. V márnici. Nebol to pekný pohľad. Už tu nechodíš. Ale aj tak. Ďakujem, Veva.
Niekto neznáša kôpor. Niekto zeler. Niekto chiilli. Koriander.
Ja neznášam psychológov. Zato zbožňujem psychiatrov. Mozog považujem za rovnocenný orgán. Ochorie oblička /ľadvina mi neznie pekne/? Fajn. Ochorie pankreas? Fajn. Mandle? Aj tam som bola. Pokožka? Mám ekzém. Ochorie mozog? Ruky preč. Chodíš k psychiatrovi? A akože môžem inak pustiť svoje deti k tebe? Túto otázku som naozaj dostala.
Iste. Nehodlám ich krvilačne zavraždiť. Vlastne som k nim celkom milá. Zbožňujem skladať puzzle. Tie malé potvory to tušia. Vetu „TeeTee, videl/a som tritisíc kúskov“ predo mnou nevyslovujte. Budete mať puzzle rozťahané po celom byte.
V najhoršom prípade Vám pribalím ešte miniakvárko s bojovnicou.
U nás v ESP už zúria Vianoce.
Takže Kája s Vami.

@zareaguj


Diskusia k článku

11 komentáre k článku
Smutná správa @nephilim , ale vieš čo ma potešilo? Nikto sa nepýta kto to zomrel, ani doma ani v zahraničí.Či ho niekto miloval, či sa mu nepáčil, každý o ňom vie. Chcelo by sa povedať s Puškinom: vytvoril som si pamätník, ktorý by nevyrobili (ľudské) ruky.... (Strašný preklad, môj, keby som vedela prepnúť klávesnicu na azbuku, napíšem originál.)
Chvíli tu stojím, vnímám očima i srdcem tuto stať o lásce. Je v ní všechno, i to, co zdánlivě k lásce nepatř. Opak je pravdou. K lásce patří člověk se vším, co mu bylo dáno pro pouť života.
Je moc dobře, že i Karel Gott byl člověk. S lehkostí jemu vlastní se s námi dělil a rád. Vyrostla jsem s jeho písněmi a netajím se s tím, že je mám všechny ráda.
Vzpomínám na Miroslava Horníčka, jak humorně popisoval jaké to je, když si ráno v koupelně zpívá. Ukazuje ke krku: "Od pasu po sem, uvnitř mě, je to Karel Gott. Odsud a ven z úst je to něco strašného!" Je to formulováno ve zkratce, pan Horníček mi odpustí.
@Nephilim děkuji za všechno co skrze tebe mohu pochopit, přijat.
Sedim v kaviarni (ubzinkla som aj “od“ hrnca” )si pri kávičke, popijam a len tak si prelúskať čo nové na tom našom poli internetovom. Potešil ma príspevok, spravil radosť v chvíli keď si už davam aj pohár šomlo so šľahačkou, čitam : @sovka62 (4.10.2019 15:47) Evka moja Sovicka, tie slovíčka Tvoje aj @nephilin sú potvrdením, a to ani vo sne by ma nenapadlo, že Kája tu raz nebude, vždy mojou predstavou bolo, že Kája je nesmrteľný, “ sbohem lásko” ...

@sovka....Ja pamjatnik sebe vozdvig nerukatvornyj......neviem to presne. A za Karlíčkom som si aj ja poplakala, ale - "kdyby sis oči vyplakala, a jako moře byl tvuj žal, nikomu tým nepomúžeš, život pujde daááál......" :(
Zapálila som sviečku svojej mamičke, ktorá sa narodila 1.10. Sedím zadumaná, hľadím do plameňa sviečky a spomínam na spoločné okamihy s mojou najdrahšou. Cez okno nakukne manžel a pýta sa:- Páliš sviečku Kájovi?- Nechápem. Zapni si televízor !- Počúvam a ešte stále neverím. Božský Kája, najmilší spevák mojej mamičky, je tiež už na Sláve božej. Na barovom pulte sú od leta na kope cédečká. Vyberiem jedno a pustím si jeho pieseň. Počúvam, ale neviem o čom, spomienky sa mi pletú v hlave, oči zalievajú slzy. Pomodlím sa za oboch. Tento dátum nikdy nezabudnem. Odpočívajte v pokoji.
Práve som sa rozplakala. Ticho, nenápadne. Smrť je hrozná. Lebo ona nevezme len jednu osobu. Ona vezme so sebou aj kusiská zo sŕdc iných ľudí so sebou. A ten tlak v hrudi, tá diera, ktorá tam ostane kričať bez zvuku je príšerná. Niekedy ten krik prehluší hudba, televízor, pomôžu náhodní ľudua z mesta, pár fráz, hocičo. Najhoršia je v tichu noci.
Je mi to ľúto. Naozaj. Aj to mi je ľúto, že sa okolo teba vznáša aura burtonovej postavičky len preto, že si svoj problém vzala zodpovedne a navštívila si doktora. Nenosí sa to.
Povedala mi to dcéra v momente, keď z miestneho rozhlasu zaznelo ,,Ave Mária"(púšťajú to vždy pred oznamom o úmrtí a pohrebe miestnych). Fakt. To nevymyslíš... Zarazilo ma to. Aj keď som začula čosi o jeho zlom zdravotnom stave. Nebol mojím obľúbeným interpretom, no bol priam notoricky známy a akosi tu bol vždy. A zrazu nie je... Zhasla jedna obrovská hviezda. Nech odpočíva v pokoji.
Tak.A dnes sa s tým spevákom,ktorý nám spieval asi 50 r. a vyhrával Zlatých slavíkov mnohé roky,rozlúčil celý národ.A nie len náš,ale aj susedné.Mne bol srdcu bližší Matuška,ale keď som sledovala posledné dni,koľko ľudí sa s ním lúči zapálením sviečky,kytičkou....koľkí cestujú a prebdejú noc čakaním v rade,aby mohli dať kytičku na rozlúčku,uvedomila som si,ako si získal srdcia mnohých. Mám už dosť rokov,ale taký honosný pohreb,úprimné slzy toľkého množstva ľudí som v živote nevidela.A myslím,že žiadny známi človek ho nepredčí.Česť jeho pamiatke a nech je mu zem ľahká.
V pátek a v sobotu jsem byla nalepená na telce, alespoň tak jsem se loučila s Karlem Gottem. Jeho dráha zpěváka se téměř do detailu kryje s mým věkem, plus mínus 59 let. Karlův hlas, jeho písničky mě provází od malička. Hluboký obdiv jeho talentu, pracovitosti, píli, gentlemanství a dalo by se pokračovat. Ještě pořád mi tečou slzy. Odešel domů, vypořádán a smířen. Vzácný to dar od počátku až do konce! A světlo věčné, ať mu svítí, ať odpočívá v pokoji.
@frezia68 (12.10.2019 16:42)
Děkuji!
Moc pěkně, od srdce napsáno! Přijeli lidé z blízka i velké dálky - před spoustou z nich smekám, stálo je to některé mnoho sil. Pohřeb se státními poctami bylo to málo, čím jsme mu všichni mohli vzdát čest.
Dala bych lajky komentům, pod článkem nejde. Přesto vidím dva lajky - tak nevím, kde dělám chybu.
Október je môj mesiac. Bol. Ibaže v priebehu štyroch dní zomreli dvaja otcovia mojich blízkych kamarátiek. Našťastie obaja pokojne. Oboch som mala rada. Prečo to tí chlapi robia? Ďakujem, páni. Stáli ste ma asi dve balenia papierových vreckoviek. XXL balenia. Lebo spomienky.
@Mitzy /sis zdraví/ to vyjadrila: smrť nevezme len jednu osobu. Dotkne sa duší. Sŕdc. Bez ohľadu na to, či ste celebrita alebo nie. Bolesť sa na vás usmeje. Občas navštívi. Čas otupí. Ale ten zvláštny pocit v srdci ostane. Je to ako puzzle Je to ako zložiť 2999 kúskov. Obrázok dáva zmysel. Ale jeden kúsok chýba. Prázdne miesto tam ostane.
@kecupicek U mňa vždy nájdeš horieť sviečku. Bez ohľadu na ročné obdobie. Počasie. Výročie. Vždy si niekoho pripomeniem.




Pridaj komentár k článku:



TOPlist