Kuchárska kniha

evusik - fotkaevusik, 26. marca 2010
Keď moja mama zakričala „Evka poď mi toto zapísať“ a strkala mi do rúk malý kúsok popísaného papiera, vedela som čo ma čaká. Chcela aby som jej zapísala recept. A tak som zobrala maminu kuchársku knihu – zelený, hrubý, linajkový zošit v tvrdej väzbe a pustila som sa do písania. Najprv ingrediencie, to ešte šlo, ale keď som mala napísať postup to bolo horšie. Ja som chcela aby to bolo zrozumiteľné a mama zas – to je dobre ja už budem vedieť čo a ako. Tak sme sa chvíľu handrkovali, nakoniec mama kapitulovala, porozprávala mi ako sa ten recept robí a ja som ho zapísala. Recepty sme písali rad radom, tak ako prišlo, takže na jednej strane sa stretli – Pečená krkovička od pani Beláňovej spolu s Orechové rožky, moc fajnové od Marákovej, áno presne takto si moja mama pomenovávala svoje recepty. Napríklad Medové rezy od Betky, Kabáčky repové-vyskúšané-dobré, Štiava ribizlová do pohárov, Obalované šnicle od Hely, Lokše od Šiškovej z kuchyne, Cukrové od Terky, Vykrajované cukrové na stromček a mnohé iné občas prečudesné názvy. Ale ja aj po rokoch viem od koho tie recepty mama získala, väčšinou to boli naše tety, susedky a mamine známe.
Mamina kuchárska kniha sa pomaly zapĺňala a ja som rástla, vydala sa a odišla z domu. Prvé čo som si v svojom novom domove zabezpečila bol veľký, linajkový zošit v hrubých zelených doskách. Moja prvá kuchárska kniha. Tam som si zapisovala prvé receptíky a mala som ich pekne usporiadané podľa abecedy, pretože môj linajkový zošit bol na rozdiel od maminho z abecedným registrom. No skrátka pokroku neujdeš. Veru tak, pokrok nastúpil míľovými krokmi. Prišli počítače a ja prvé čo ma napadlo bolo prepísať si všetky recepty, najprv to bolo celkom jednoduché ako na písacom stroji, neskôr pribudla grafika, farebné obrázky potom som si ich vytlačila, povkladala do obalov a teraz mám perfektnú, graficky spracovanú, farebne vytlačenú vlastnú kuchársku knihu, každý recept je v euroobale, takže keď som varila mala som istotu že moje receptíky zostanú čisté. Varila som – už nevarím. Teraz mám všetky recepty v notebooku, notebook postavený na stole a keď potrebujem pozriem buď do vlastnej kuchárskej knihy, alebo na internet či na Varechu. No čo pokrok nezastavíš.
Moja mama už dávno nežije, ostala mi po nej len tá kuchárska kniha a ja si v nej občas len tak z nostalgie listujem, pohladím stránky, zaspomínam a veru je tam aj jeden recept od Evky, to akože odo mňa. Moja dcéra zdedí po mne akurát tak USB kľúč s mojou kuchárskou knihou. Mám občas chuť utekať do papiernictva kúpiť hrubý, zelený, linajkový zošit zobrať staré dobré plniace pero a pekne krásne tie recepty poprepisovať zo všetkým čo k tomu patrí – s podrobnými názvami, s adresami a telefónnymi číslami mojich kamarátok od ktorých som recepty získala, s povlepovanými ústrižkami z časopisov ...... chcela by som... možno raz to aj spravím... aj keď neviem ...skrátka pokrok nezastavíš.
@zareaguj


Diskusia k článku

cistinka
Evusik, strašne krásne a pravdivo si to napísala. Čítala som tvoje riadky, ako by som to písala ja. Ja som o taký vzácny zošit prišla pri sťahovaní. Buď rada, že ho stále máš :-)
sovka62
Evúšik, ty si teda vzorná. Ja som si tiež ako mladá nevesta kúpila zošit, malý v červených doskách, linajkový. A zapisovala a zapisovala, aj s poznámkami od koho je, ako chutí a pod. Podarilo sa mi zapísať aj recepty, ktoré som najprv nevyskúšala a veru sú tam niektoré hrubo prečiarknuté s poznámkou "nerobiť". Okrem tejto písanky (dnes už skoro rozpadnutej) mám po 43-rokoch dve krabičky, v jednej recepty na sladké, v druhej na slané, písané aj povystrihované z novín a časopisov. Tie som sa chystala poprepisovať, keď bude čas, čo akosi za tých vyše štyridsať rokov stále nebol. A keby nebolo Varechy a mailov od rodiny a priateľov,v počítači by som určite nemala nič. Ale najdôležitejšie recepty (naše tradičné rodinné na výročité sviatky) som dcéram na počitači napísala a vytlačila. Aspoň čosi.
torticka
Ja tiež píšem recepty do zošita. Kedysi som písala aj farebne,názov zelenej farby,ingrediencie červenej a postup modrej farby. Dlho mi to nevydržalo. A teraz všetko píšem modrou. Len v tom zošite mám aj kopu lístkou, aj keď recepty mám prepísané.
babidka
@evusik pekne a mile spomienky :-)
aj u nas bol taky zosit ale ked nas stary dom zburali /vraj verejnoprospesny zaujem.../ tak sa akosi aj zosit stratil a my so sestrou s lutostou nanho spominame doteraz.sestra este pise svoje recepty do zositov ale ja som bola ako sovka- vystrizky a recepty na sladke v jednom obale a na slane v inom- s tym , ze raz to vsetko prepisem ...ked bude cas . nastastie prisiel pokrok a tak vsetko davam do noteboku- recepty som zoskenovala a ulozila pekne do svojej virtualnej KK , nieco prepisala a recepty svojim dceram posielam pekne mailom .uz sme dokonca aj varili cez Skype ...ajajaaaj :-))))))
a vraj stareho psa novym kuskom nenaucis :-))))
janadelfi
Naozaj super napísané, ja som tiež mala zelený zošit s registrom tvrdá väzba, písala som tam receptíky a mame tiež do zeleného ale bez registra mali sme recepty dvojmo, ale niektoré som ja nechcela, no a môj sa záhadne stratil, lebo som ho požičala, takže teraz volám mame..... mami ako bol ten recept od Darči..... ja verím, že sa nájde ....
evusik
milé varecháčky, všetku tú nostalgiu spôsobilo jarné upratovanie pri ktorom sa mi moje dva zelené zošity dostali po dlhom čase do rúk. A tak miesto upratovania som sedela a spomínala a keby ma niekto videl ako sa šklebím od ucha k uchu .... Napr. : Dnes som to uvarila a naši ma s tým vyhodili, mali pravdu ani divá sviňa by to nežrala. NIKDY VIAC !!!!!! tak to som si napísala k receptu na mleté mäso s fazuľkou. Toto si v notebooku nikdy neprečítate.
babidka
precitas @Evusik , precitas :-))) ...ked si to tam napises :-)
ja som si k jednemu "hrncekovemu- nemiesanemu " kolaciku napisala nedavno " ked to poriadne nepomiesas , mozes vyhodit !!!"
gittka
staré dobré zošitové časy.teraz sú v kuchyni na stole otvorené notebuky a veselo sa varí.a k poznánkam pri receptoch:jedlé,trochu jedlé,nejedlé a vhodné na otravu má asi každá z nás.
kucharronald
Ja som asi pred rokov kúpil malý A5 čiernu knižku :) Už mám polovicu doplnenu receptmi z novín, moje, a najviac z varechy :) Teraz si niektoré napíšem do počítača, pridám fotku, vytlačím, odložím do euroobalom a aj ja si robím vlastnoručne vyrobenú KK :)
honestka
Aj ku mne sa dostal po rokoch zosit taky, ktory mal akusi kovovu konstrukciu a dali sa do neho vkladat dalsie listy, ktory som si ako MOJU prvu kucharku zacala pisat, alebo vlepovat recepty z casopisov asi tak 10 rocna.
Nechce sa mi verit ked pozriem na to pismo, ze je to uz tak davno. Ostala doma ako vsetko, ked sme emigrovali a zrejme moja mama ju schovala a nasla sa teraz, ked jej uz niet a likvidovali sa veci, pretoze dom sa predaval.
A hoci su to recepty pisane mojou rukou, zacala som ich tu doplnat tiez pekne pismom a dufam, ze ostane hrejiviou spomienkou detom...
Clanok ma velmi potesil.
jezibabka1
@evu šik takáto moja "kuchárka" sa mi stratila počas sťahovania a je mi za ňou smutno, lebo recepty v nej boli tiež s rozličnými dovetkami a menami od koho som ich mala a prvé recepty v nej boli spred 30tich rokov. Ale ako som už spomínala, niektoré sa mi vracajú vďaka varecháčom.
forneta
hihi... xDxD to keby ste wideli ,,knihu" moey mamy... xDxDxD samé papieriky... po nich napísané len ingrediencie... ani názow ani postup... a ni od koho to e... zato moa knihaa... tám má aj názow, aj od koho recept e a aj postup... dokonsa mám aj očíslowané strany a pridaný obsah... aby som wedela kde čo máám... ušetrí to kopu času... xDxDxD
darinka55
Cítim sa ako doma presne takto isto by som aj ja mohla písať tiež mám zošit za tie roky šalátové vydanie ,recepty od autorov a vtedy si na tú osobu spomeniem a na príležitosť pri akej som ten ktorý recept od nej opisovala.Deti, keď boli ešte školáci jeden pred druhým mi opisovali recepty a potom sme vypekali spolu s nimi a tešili sa ,že sa niečo chutné podarilo,tiež už s nostalgiou spomínam.No ale doba ide dopredu a teraz mám tiež autora pri receptoch ale v počítači a od samej radosti neviem ktorí z nich skúsiť,je ich veľa aspoň budeme variť aj piecť pestro.
janazjarku
Môj kuchársky zošit bol oranžovej farby /to, aby bol viditeľný/ a tiež som najprv úhľadne vpisovala kuchárske rady mojej mamky kde sa mi najviac páčili poznámky napríklad "dáme od oka", alebo dáme "medzi prsty" to ma zabávalo a smiala som sa, no hej mamko,ale ja mám iné oko aj medziprsty !! Potom, keď videla, že sa nechytám prešla na hrnčeky. Napríklad knedla : 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček mlieka s droždím, vajco a to boli presne dve malé knedle /naparovať 20minút/, alebo 12 buchiete/naparovať 10 minút/ podľa toho čo to bolo sa dávala soľ, alebo cukor - samozrejme od oka :-D Neskôr som začala vlepovať recepty zo "Života" a potom som zistila, že aj tak nevarím podľa receptu len tak si vymýšľam !! No už asi dva mesiace sa vraciam k receptom vďaka vareche a úprimne sa tomu teším spolu s Vami !
milina
Môj prvý kuchársky zošit mám ešte aj dnes, stránky už zožltli, ale keď ho chytím do ruky všetky spomienky mám čerstvo v pamäti, ako sme na hodinách varenia v základnej škole varili prvé jedlá, učili sme sa piecť"medové rezy, Habešan... plnky do koláčov, ešte tam mám aj podpisy učiteliek, ktoré nás zaúčali do tajov varena. Je to veľmi príjemné s nostalgiou si zaspomínať.
slnieckosom
Krásny príbeh Evusik... Asi aj preto, že nostalgicky aj ja spomínam na KK mojej mamičky plnú receptov písaných jej rukou.. Nedala by som to za nič na svete a niekedy, keď mi veľmi maminka chýba, pzerám si práve aj tie jej zápisky, aby mi ju aspoň trošku "navrátilo" ku mne..
hannah22
@evusik veľmi pekne napísané, s láskou, dobre sa to číta, tiež mám svoju prvú kuchársku knihu receptov ale aj spomienok,zhodou okolností zelený diar plný receptov poznámok a výstrižkov,krabicu plnú výstrižkov a nedávno mi vnučka pri preberaní a triedení výstrižkov hovorí "už viem po kom to mám, že tak rada zbieram recepty" . Som rada že nás je viac a že patrím k Vám ... :)))



 



TOPlist