Bolo to takto. Minulý týždeň mi zľahla žena. So strašným kýchaním a smrkaním mi robila spoločnosť. Ono ma to pri práci dosť rušilo a tak som sa rozhodol, že jej navarím liečivú fazuľovú polievku. Teda liečivú aspoň pre mňa, aby som ju mohol opustiť a zbehnúť dole do kuchyne. Dal som variť predtým dopbre a dlho namočenú fazuľu. Hrniec som neprikryl, nech nevykypí. Vody bolo presne pod okraj hrnca, čže ako má byť.
Utekal som hore a začal pracovať. Neviem, či mám dar od Boha či od kieho Árona, ale keď píšem, tak necítim, nepočujem a nevnímam ani storočie, ktoré žijeme. Zrazu ma žena drgla. S tou neskutočnou nádchou mi oznámila, že či dole niečo neúdim. že ona to cíti. Potiahol som nosom a letel dole po schodoch.
Áno, údil som v hrnci malé biele fazuľky. Voda vykypela. Nečudo, po dvoch hodinách. Prázdny pripálený hrniec som smútočne dal na priedomie. Nech sa ho niekomu uľúti a nenechá ho dlho v hanbe trápiť sa. Nech ho s ním vyrazí smerom k zberu železa. Fazule som prepláchol. Tie navrchu, čo neboli čierne.
Varil som ich ďalej. Nevyhodím, nie? Je kríza! V kuchyni to stále aj v prievane smrdelo ako udiarni. Vodu som vymenil zo trikrát. Stále tie malé biele potvorky mali vôňu ako klobásky. Tak čo s nimi? Heuréka! Urobím kovbojskú fazuľu, kde sa dáva slaninka a vyúdená klobáska. Ale tentoraz vegetariánsku!
Dal som pretlak, koreničky, cibuľke posmaženej a cesnaku a rôznych iných vylomenín som tiež do hrnca pridal. Krátko prevaril a bola na svete nová receptúra. Nikto ju síce nechcel jesť, ale bol som prvý, čo vymyslel nový recept.
Tak som sa s tým pochválil v spolku miernosti a neotupnosti v našej krčmičke, a Janko mi hneď doniesol hasičskú knihu na hlásenia požiarov. Že keby som zase chcel variť kovbojskú fazuľu. Tak, a bolo vymaľované! Ešte doteraz sa mi smejú, ale nech im padne na úžitok!
Videla síce hrniec namočený v drese, aj z čiernym dnom, ale fazuľa sa varila v novom hrnci na sporáku. Vraj si tiež čuchla. Ale nič necítila. Lebo všade bolo ako v udiarni.
Joj, mamo, a to mám vraj zmysel pre humor nie po mojej osemdesiatročnej mamke, ale po už nebohom otcovi...
Čiže sumár - výpary z údenej fazule majú doteraz nepoznaný drogoidný účinok nielen na štornožcov, ale aj na vzpriamencov. Inak si to neviem vysvetliť. Bacha Vietnamci s vašimi plántážmi marišky! Slováci na nohy a poďho údiť fazuľu a chytať jej výpary do mikroténových vreciek! Kurňa, to sa nabalíme! : o)
Mám maličké obavy, či sa tam fazuľa dobre pripáli, keď je to na nevyhorené palivo, ale Jahňo povedal, že je to hovädo, čo sme vozili po kúskoch pol roka z Ruska a s ním sa dajú robiť divy. Teda s Ruskom. Mám pravdu. Na Slovensku je to tak.
Okrem iného mám mám prísľub na smrekové drevo z Tatier. J aj T mi to dá pod cenu. Idú vyrúbať smrekovce, čo tam zavadzajú. Koňské pólo na zammrznutom Štrbskom plese malo taký úspech, že v lete akciu zopakajú. Len koňom sa nechce v studenej vode plávať. Tak vyrúbu takú malú čistinku. 345 ha rovinku smerom na Matliare, kde by sa dosť ťažko lyžovalo dole svahom.
Nenadávajte im, ste spiatočníci! Audit im ukázal, že tie svine stromy aj tak zavadzajú vo výhľade na tie šutre ako vraj, niekde som počul, ale neručím, volajú končiare Tatier. Tie však zatiaľ nechajú, nech si stoja, aj keď zavadzajú. Llebo čo s nimi, keď je stavebníctvo v kríze a štrk netreba...
A dámy: hríbik, jaj omyl - frézia a sovka. Už som kšeft pred hodinou rozbehol, netreba skype, netreba ekonómku toto píše za mňa psina Tinka, lebo tí chlapi nevedia po slovensky. Som už v balíku. Teda, zatiaľ ma do neho zabalili a niečo po zlato či striebro medajlovsky na mňa hučia, ale ja sa nedám!
Tina píš ako ti ňufák prirástol: Nás nedogonjat!