Cesta tam trvala dva dni, pretoze sme sa nechceli ponahlat a chceli sme prist na miesto nasho pobytu nacas a nie niekedy v noci. Tak sme prenocovali na juhu Nemecka, blizko svajciarskych hranic. V restauracii sme si dali dobru veceru. V Nemecku si vzdy pochutim na vybornych zeleninovych prilohach-salatoch. Na tanieri kopa zeleniny, rozne druhy. Hlavne kapustovy salat mam velmi rada.
Na druhy den sme pokracovali v ceste. Presli sme krasnym Svajciarskom, mnohymi tunelmi, najdlhsi bol Gotthard-tunel, 17km dlhy. V tuneloch mam vzdy neprijemny pocit . Hlavne ked su take ‘’bez konca’’.
V Taliansku sme stravili prvy tyzden v malej dedinke pri meste Lucca. Cast domu, ktory sme si prenajali bol dve storocia stary, postupne pristavovany. Vela zachovanych, typicky toskanskych prvkov. Stare dvere, krby, nabytok, okenice...Velmi hrube mury, male okna a tym bol dom dost tmavy. Majitelia su zberatelmi antickych predmetov a tak sme sa citili trochu ako v muzeu. Vedla domu zurciaci potok, lesy...
A....vela jastericiek! Chrobakov, akych som este nevidela! Cim juznejsie, tym su tusim vacsie. Brrrr...Ale clovek si zvykne na vsetko.
No, a zacali sme spoznavat okolie. Navstivili sme mesto Lucca, Florencia, Pisa. Krasne chramy, kostoly, pamiatky...Sikma veza v Pise je naozaj velmi sikma. Mesto Pisa nie je velmi pekne. Je tam krasne len namestie medzi hradbami, kde je nadherny Dom, baptisterium, veza. Urobilo to na mna velky dojem. Mesto Livorno sa mi nepacilo.
Boli sme aj den na plazi, zaplavali sme si medzi meduzami…
Spravili sme si vylet do Ligurie, do Cinque Terre. Je to 5 krasnych malych dediniek, postavenych na skalach nad morom. Nedostanete sa tam autom. Kombinovali sme vlak s lodou. Skoda len, ze bolo v ten den tak strasne horko. Mali sme v plane cast tej trasy prejst pesi, ale jednoducho sa to nedalo. Kusok sme presli, ale slnko tak palilo, ze sme to vzdali.
Po tyzdni sme sa stahovali na nasu dalsiu adresu. Cestou sme videli, ako sa krajina meni. Z hornatej na tu typicky toskansku, s pahorkami, olivovymi hajmi, piniami, starymi usadlostami na pahorkoch...Velmi pekne! Takto som si Toskansko predstavovala. Len skoda, ze v ten den prsalo.
Dom bol na samote. Velmi velky. Pekny starodavny nabytok, vlastny bazen. Lesnate okolie. Dlho do noci bolo pocut cvrlikanie svrckov.
No... a zase dalsie vylety. Siena, ktora bola velmi blizko ma velmi pekne centrum. Krasne mestecko Volterra ozaj stoji za navstivenie! Len s parkovanim je to katastrofa!
Sansepolcro sme chceli vidiet hlavne kvoli freske Zmrtvychvstanie od umelca Piera Della Francesca. Niektori znalci hovoria, ze je to najkrajsia malba na svete.
No…..a co sme vsetko jedli? Vela vybornej zmrzliny!!! Dobreho (bochnikoveho) chleba tam nebolo. Toskansky chlieb nema ziadnu chut, je uplne neslany. Vyskusali sme viac druhov, ale nepochutila som si na nom. No a dalej bola na nasom jedalnicku pizza, pasta-cestoviny, rozne grilovane masa, typicka toskanska polievka, vyborne sunky, dezerty... A samozrejme vyborne vino. Bola som prekvapena malym vyberom zakuskov v pekarnach. Ale zevraj Taliani si moc nepotrpia na sladkosti.
Taliani veceraju neskoro, az okolo osmej. Jedia viac chodov : antipasti (predjedla), primi (medzijedla-predjedla), secondi (hlavne jedla) a dolce (dezert). Ako ‘primi’ bola na jedalnom listku casto cestovina-pasta. Po zjedeni napriklad lasagne som uz hlavne jedlo nevladala. Len dezert, ten zvladnem vzdy!
Mame z Talianska kopu krasnych zazitkov. Stalo to za to. Ale myslim, ze na navstevu miest, kulturnych pamiatok je asi lepsia jesen alebo jar. Aj kvoli horucave, aj kvoli velkemu mnozstvu turistov.
Kupili sme si aj malicky tradicny kavovar na mokka kavu, takze si budeme moct doma pri talianskej kavicke zaspominat na nasu dovolenku.
A teraz este na par dni na Slovensko. Velmi sa tesim! A potom uz zase zacne bezny zivot, praca...Ale aj take pekne veci, ako citanie novych receptov na Vareche a virtualne stretavky s vami, mili varechaci!
Srdecne vas vsetkych pozdravujem!
Maju aj stranku po nemecky, myslim, ze to sa ti bude lahsie citat ako po holandsky ;-) www.vacanselect.de
Drzim palce, som zvedava...
Inac, zadaj si do slovenskeho googla 'vily v Toskansku', alebo nieco podobne a iste najdes kopu ubytovania. Ale bud opatrna, aby to bola nejaka overena stranka.
Keby sa tak dalo z nás dvoch spraviť jedného, tak by bol šanca -, že by sme sa dostali aj ďalej.
Kde sú tie časy, keď sme sa prevážali cez pohoria Kaukazu, videli ten tajomný svet tak, ako mnohí nevideli. V pote tvári šľapali po púšti Kizilkum a večer na nočnej terase nového hotela pod hviezdami v Buchare tancovali s Abbou! Čierne more sme poznali zo všetkých vtedy možných strán, ďalekohľadom sme dovideli až na miesta, kde sa za jazerom Bajkal spájali dva svety - Snežné hory - a za nimi svet šikmookých , aj to dvoch národov. Nuž, maličký je ten náš svet guľatý, a predsa nemôžeme vidieť všetko. Raz "pre toto", a potom zase " pre hento". Ale i tak sú spomienky krásne - chrám Džingischána v Buchare, nádherná architektúra v Taškente, výlety v ďalekej Sibírii, zber malín v tajge a o hríboch ani nehovorí, nočné kúpačky v BG, RU....
A keby sa ma niekto spýtal, kde som bola najďalej, tak mu odpoviem, že v Ritzi, :))))))) . A tým sa tiež nemôže každý pochváliť, že?
Teraz už len to, čo zvládne mužove srdce, moje nohy a naše penzie :)))
No aj tak, srdce ma bolí - keď sa dívam na prírodopisné filmy v TV, cestopisné tiež , ešte aj tá Šeherezáda má nádherné kulisy okolo!
@arasidka , no ty mas tiez krasne a vynimocne zazitky! Kaukaz, Kizilkum, to by som veru neodmietla! A v Ritzi som tiez este nebola ;-)))))....Ked pozerame tie dokumentarne filmy v TV, tak moj muz vzdy hovori, 'aj tam musime ist...'. No, to by sme este aspon 200 rokov museli zit. Ale svet je nadherny, ak ma clovek aspon trochu moznost, tak treba ist..... A aj Slovensko je krasne! Tak ho kazdemu vychvalujem!!!
A keď sme prišl do jednej velikáááánskej sály, kde nám ukazovali "padárky rúskamu caru", pred nami stála veľká váza , dar ruskému cárovi od čínskeho panovníka. Váza bola veľká ako záchodová misa, krásne pomaľovaná prírodou a postavami v krojoch... A môj drahý, mi šepne:"Mamo, hybaj, zisti kde je záchod.... lebo....lebo bude medzinárodná ostuda a odnesie to čínska váza! Vtedy som kapitulovala, vzala som manžela pod pazuchu a hybaj het. Mali sme šťastie, našli sme ženský záchod, hanba - nehanba, keď ho ženy videli, dali mu prednosť. Ako odmenu za odvahu dostl spŕšku sprayu pred odchodom, takže voňal ešte v lietadle cestou domov.
Bolo mu treba ochutnať v Buchare gazírovanú vodu z automatu!!!
No a ja si z celej ermitáži pamätám najviac krásnu čínsku vázu a zostal mi dobrý pocit, že sme sa vyhli medzinárodnej blamáži.:)))