Debata pred spaním

chapem Tvoju ratolest @martina0812. moj mladsi syn spenat priam az nenavidi. a to od mala malinkata. lenze to vtedy este nevedel rozpravat, tak sa len rukami nohami proti tej zelenej hmote branil. Starsi naopak spenat ako privarok s volskym okom miluje, tak som ho sem tam pre nas dvoch uvarila a mladsieho sme provokativne nukali: "Daj si spenatik, je dobry, zdravy atd." Vzdy s vdakou slusne odmietol. Az raz. Asi nas a nasich provokacii mal uz plne zuby, lebo na otazku "a preco nelubis spenatik?" odpovedal "lebo take h..no nezerem". Z tej odpovede sme boli tak "paf", ze odvtedy ma so spenatom sväty pokoj a varim ho len vtedy ked nie je doma. ;-)

Ako dieta som spenat neznasala .Pravdepodobne preto , ze v skole nam varili otrasny spenatovy privarok na pomenovanie ktoreho sa nehodi ani jedno slusne slovo :-) Az ked chodili nase deti do skolky , dcera ma poziadala aby som im uvarila "taku dobrucku zeleninkovu polievocku ako v skolke " . Ani som netusila o aku polievku ide a tak som zasla za skolkarskou kucharkou a mamila od nej recept ....bola to normalna spenatova polievka s cesnakom a mliekom, zahustena rozhabarkovanym vajickom ktore sa davalo na zaver aby sa uz iba "zrazilo" a viacej sa nevarilo .Najprv ma striasalo pri pomysleni , ze "toto" budem musiet nielen uvarit ale aj zjest ! Ale polievka bola naozaj chutna a tak som prvykrat /hlavne kvoli detom/ dobrovolne zjedla spenat . Nakoniec sa stal spenat u nas mimoriadne oblubeny ...a ja nanho nedam dopustit:-)

môj najmladší syn, keď ešte ako +/- dvojročný špunt býval u mojej mamy, takmer rok každý deň (!!!), naozaj každý deň vyžadoval na obed špenátovú polievku. ako druhé jedlo mohlo byť čokoľvek ale špenátová polievka musela byť. tak mu ju mama varila. denno-denne. časom ho to prešlo ale špenát je u nás stále vysoko hodnotená zelenina, na akýkoľvek spôsob. :-)))
@zolik , môj voľakedajší frajer mi na otázku "prečo nemáš rád špenát" odpovedal: lebo mi pripomína kravské lajno! síce, keď to bolo suché, tak sme to s chalanmi po sebe hádzali ale jesť to nebudem! a bola som vybavená. :-))

Nikdy nevieš, akú (a niekedy aj kde) reakciu od našich detičiek môžeš očakávať!
Výmysly nášho syna si budem asi vždy pamätať, ale výmysly vnučiek si zapisujem do písanky, a keď im ich občas čítam, nechcú veriť, že niečo také vytvorili...(môžeš si prečítať moje zážitky-Paradajka a Pažítka a pár je aj nepublikovateľných:-))...)

@babidka , to poznám. Družinársky špenátový hnus, ktorý si ty nepomenovala, mne, ako správnej poľnohospodárke, pripomínal to, čo ostáva na ceste po kravách, keď sa vracajú z prvej jarnej paše.
Ale keď mi v nemocnici po dvojdňovej hladovke po operácii ponúkli ako prvé jedlo špenátovú polievku, presvedčila som samu seba a ochutnala. Bola výborná a to o nemocničnej strave vieme všetci svoje. Tak si ju sem-tam uvarím a veru chutí aj tá moja.

Maťka, opäť musím zopakovať to, čo tvrdievam. Najmúdrejší a najvtipnejší sme keď sa narodíme a v detstve vieme naozaj rázne vyjadriť svoj názor. Postupne, možno vplyvom konvencií, možno pre iné príčiny postupne osprostievame až do končenej podoby.
Zasmiala som sa schuti, ďakujem za spríjemnenie dňa.

:))) Ďakujem vám za fajn čítanie.
Ja som mala špenát vždy rada, a keď to tu tak čítam, myslím, že dnes u nás bude špenátová polievka. :)

ahoj a ja som si nasiel cestu k spenatu tiez az teraz, takze skoro 40 rokov boja , az ma dostal :)