Vyberte si z toho čo vás osloví , mňa to donútilo sa zamyslieť nad ľudskou (ne)-citlivosťou :-(
Vyberte si z toho čo vás osloví , mňa to donútilo sa zamyslieť nad ľudskou (ne)-citlivosťou :-(
Vyberte si z toho čo vás osloví , mňa to donútilo sa zamyslieť nad ľudskou (ne)-citlivosťou :-(
Ale to si musí človek v duchu prebrať svoje vlastné priority a priznám sa, že veľmi často sa ponorím do hlbokého vnútorného premýšľania.
Keď som vyšla na chodbu vystrašená, čo sa stalo, prečítala som si nápis na vstupných dverách k oddeleniu - Oddelenie chronickej bolesti. Bolo to pre mňa veľmi šokujúce a priviedlo ma to k dlhému premýšľaniu o živote a prehodnoteniu priorít... Zvlášť, keď som videla tak mladých ľudí a už nemohúcich- ktorí ešte mohli kľudne žiť dlhý plnohodnotný život, ale nejaká udalosť im prekazila radosť z neho...
Som vďačná za každý deň, ktorý môžem stráviť s rodinou , priateľmi , ale aj spomienkami na našich najbližších, čo už nie sú medzi nami , ktorých sme milovali a nedokážeme na nich zabudnúť , tešíme sa na maličkosti ktoré nám ich vo veciach a myšlienkach pripomínajú.
Veru ako píšeš izabella, treba byť pri tom , keď sú ešte pri nás, nie potom ľutovať,že to som mohla, ale som nespravila , ver to sa nedá vrátiť aj keby sme ako chceli, mala som krásne detsvo,mám bez samochvály , dobré manželstvo(bolo aj zamračené ale slniečko to vždy dokázalo napraviť) , mám aj vynikajúce nevesty, čo si vychádzame,iba že , už tu nemám tých ktorým som chcela ešte toho toľko povedať,aj keď si vyčítam , že som mohla častejšie zdvihnúť telefón a zavolať , skôr som sa vyhovorila , že nemám čas , stačilo málo , teraz to ľutujem , ale aj tu na našej web stránke sa žabomyšími komentami dokážeme bez úcty a pokory znechutiť niektoré naše prispievateľky , keď sa nám stratia z web stránky,potom darmo si hľadáme recepty v našich mkk , ľutujeme, že sme si to neuložili,ale zamysleli ste sa ako dokáže jedno slovíčko ublížiť?
Môj otec vždy hovoril , dievčatá nehádajte sa , lebo je ľahko vyriecť , ale ťažko vrátiť späť, potom sme so sestrou mali čo robiť, aby sme si našli cestu k sebe .
Len toľko , dúfam , že tá pridaná linka vám aj niečo dala , ďakujem aj tým čo si to prečítali a krásne reagovali , ale aj tým ďakujem čo čítali a nekomentovali , nie je to povinné:-)
milá @spetkasoli , máš krásny nick , určite máš vo svojom okolí kopec dobrých , ja ti ich prajem z celého srdiečka , len nájsť to dobro v nich je umenie , každý dozrievame , aj "tí "dozrejú do veku ako som ja teraz . Nestačí mať otvorené nielen oči , treba vedieť aj načúvať :-)
"Niekedy si uvedomíme, že nejdeme tou správnou cestou ktorú sme si vysnívali a náš život nie je prechádzka rajskou záhradou, ale ideme cestou ktorú sme si vybrali kvôli niekomu koho nadovšetko milujeme (deti, rodina, najlepší priatelia, rodičia, ale napriek tomuto poznaniu sa naše srdcia naplnia šťastím, láskou a zadosťučinením a to je úžasné hrejivý pocit. Vždy môžme začať žiť náš sen keď príde tá vhodná doba a ten kvôli komu sme sa obetovali už nebude potrebovať našu obetu, snáď to raz niekto ocení. Milujem svoje deti a viem,že oni milujú mňa,v živote a našom bytí je potrebné emócie dávať aj ich prijímať aby to, čo konáme dávalo zmysel a napĺňalo naše srdcia. Ak pochopíme, že emócie, city a láska sú dôležitejšie ako finančné a prospechové hodnoty, tak si uvedomíme, že kráčame tým správnym smerom aj keď na prvý pohľad to nebude také jednoznačné."
Tieto múdre a krásne slová som prevzala od neznámeho pisateľa a nechcem si ich prisvojovať. Hovoria mi však z duše a cítim z ních veľkú pokoru. Mali by sme menej presadzovali seba a viac vnímať potreby druhých. To však v súčastnosti, keď sa preferuje hlavne vlastné ego, nie je akosi "moderné".
Škoda, že túto diskusiu si neprečíta veľa tých , ktorí by mali a zamysleli sa.
Varecha voľakedy bola, výborná stránka, našla som si to priateľky aj priateľov, niektorých virtuálnych ale aj skutočných. Tí mi ostali stále, vážim si ich sú to skvelí ludia. Prestala som však sem chodiť, lebo smer, akým sa uberá Varecha sa mi nepáči.