Ako som sa stala vidiečankou...

tak @babidka toto bolo krásne,tak isto sa budeme v krátkom čase sťahovať na dedinu do domu.Takže mi Tvoj zážitok hrozne moc pomohol,hlavne ma posmelil,nie že by som sa niečoho bála lebo sa veľmi s manželom tešíme,podobne ako Vy .Vééélmi krásne čítanie,potešila si mi srdiečko,ĎAKUJEM!!!!!

Obdivuhodne!

Jeden z najkrajsich pribehov zivota, ktory som v poslednych casoch citala Babidka!

Byt v inych podmienkach aj by som na taky zivot znova pristala-prezila som ho podobne davno-ked so bola mala, lenze smozrejme som to celkom inac vtedy vnimala-taka nostalgicka nalada sa mi teraz usadila do podvedomia - ale taka ta prijemna...

A ked si si zvykla na tieto cary dediny, uzivaj ich v radosti aj so svojimi blizkymi. Povedala si o sebe krasny pribeh a odteraz vsetky diskusie budem citat s vedomim, ako s laskou varis nieco na tom tvojom spolahlivom sporaciku. Taka staro-moderna kuchyna- nic lepsieho na svete, mna este stale mrzi za nasou murovanou pekarenskou pecou, ktora sa znicila v rodicovskom dome, ( tiez pri prestavbe na modernejsi dom, kedy vsak nebolo moderne drzat nic starodavne- skoda) kde sa piekli kolace na svatby a chleby pre celu dedinu...
Byt na tom troska inac, tak sa tam nastahujem znova tiez s radostou, ale osud nam zariail iny zivot, ktore je potrebne nejak dozit co najlepsie vsak?
Cheers, a pozdravujem ta!

A z clanku som pochopila preco sa tak pekne volas "babidka"...

Krásny príbeh a ako som ho čítala, predstavovala som si ten tvoj raj. V Snine som bola na svadbe a páčilo sa mi tam. Teraz viem, že tvoj pohľad spokojného a vyrovnaného človeka je z tvojho rajského prostredia, bez umelín. Tvoj starý sporáčik by som veľmi prijala v mojom panelovom byte. Do 30-ky som bývala v rodinom dome a doteraz mi chýba.

:):):) aj ja bývam na dedine :) Myslím, že tu je lepšie, ako v meste (býval som v meste, ale len máličko).....s tým prerábaním.....my furt každý rok prerábame niečo... máme velikánsky dom, skoro 15 izieb, +letnú kuchyňu ....vždy prerábame niečo...v zime sme prerábali hornú kúpeľňu, malovali sme hornú časť domu,...a teraz chceme prednú záhradku a bránu spraviť :)
Tak keď prestanete s prerábaním, určite niečo vznikne, čo treba prerobiť :)

no , mile Varešky - je nedeľa ráno , v mojom sporáčiku pekne horí drevo , varí sa slepačia polievka , v rúre sa na raňajky ohrievajú rožky ktoré som piekla včera...a ja už som pokrmila hydinu / dnešný stav je 56ks/ , vyvenčila všetkých psov /mám ich 3/ , zapla pračku aj umývačku riadu , prebrala so susedkou na zahrade včerajšie prírastky v kurníku ....vitajte na dedine :-))))

Rony, máš pravdu :-))))
aj u nás je to presne tak .....

Babidka....krásne si to napísala...obdivujem ťa, ako si sa vžila do roly dedinskej gazdinky. Vedela by som si taký život predstaviť, lenže to by som musela mať takého manžela ako ty :-)))

Babidka milá,prečítala som to jedným dychom a mala som Ťa pred sebou v dome s veľkou záhradou aj s celým zverincom.A keď si "pobisidovala" v jednom zážitku,hneď som si to našla na mape kde asi žiješ a tak presne som si predstavila...blízko les,huby.Musí to byť krásny kraj a dobrí ľudia.Tiež som vyrastala v rodinnom domčeku a keď porovnám blok-neporovnateľné,ale najmä pre mladých a deti.Lenže to zasa predpokladá mať tam aj prácu a práca sa na vidieku ťažko nájde.Takže také bývanie je pre mladých dôchodcov,ktorí vládzu sa postarať o hospodárstvo a vidím,že si sa v tom našla-výborná gazdinka.Tvoje deti a vnúčatá majú krásne dovolenky a prázdniny a Tvojim pričinením budú mať nezabudnuteľné spomienky na krásne detsvo.Tak si užívaj svoj sporáčik,praskot dreva v ňom,voňavé pečivko a všetko.........veď ste si to vydreli tvrdou prácou,kým ste sa nasťahovali.Pekne si to opísala,ako keby som tam bola :-)))))

krásny príbeh:))), máme domček na dedine, na Záhorí, ale je uprostred dediny, tatino tvrdil keď ho kupoval, že to je dobré, lebo budeme mať všade blízko my do kostola on do krčmy:)), ibaže v lete je tam viac hluku ako v Blave, chlapci turujú motorky, traktory sa premávajú obojsmerne, "hovnocuc"rachotí a smradkuje okolo nás, kedysi to tak nebolo, deti my tam vyrastali a preto stále odkladám jeho predaj, mám pekné spomienky na tie chvíle spred 25 rokov:)

babidka
velmi pekne napisane, ale ten kocur na pleci nevyzera ako lovec mysi, skor ako maznak..
U nas musime este tak dva roky pockat kym mladsi syn dostuduje, vysoke skoly su velmi drahe vonku.

Krásne, Babidka. Samozrejme vnímam aj všetky negatíva tvojho bývania, ale len tak v pozadí. Keď som bola dieťa, často som trávila prázdniny u starých rodičov na dedine. Hoci aj s rodičmi sme bývali v dome, bolo to v Petržalke, kde život bol predsa len trochu iný. U starých rodičov domácnosť fungovala podobne ako u teba- myslím hlavne, čo sa týka sebestačnosti. Všetko z vlastného chovu, alebo úrody, cukor z družstva za okopávanie repy, múka namletá v mlyne z naturálií z družstva, tak aby vydržala celý rok, doma pečený chlebík, doma tkané plachty na rôzne použitie z vlastnej konopy a ľanu..... Do obchodu sa chodilo len po soľ a petrolej, lebo hoci v dome bola elektrina, bola "drahá" a ak sa nerobilo niečo, na čo bolo treba vidieť, svietilo sa petrolejkou. Tento spôsob života ma tak očaril, že keď som sa rozhodovala, čo zo mňa bude, vybrala som si strednú poľnohospodársku školu a páčila sa mi, takže aj vysokú som si vybrala rovnakú. Život všetko nakoniec zariadil inak, žijem v meste, ale moja práca s tým čo som študovala súvisí. Veľmi sa mi páčil tvoj príspevok, verím, že môže ovplyvniť ľudí, ktorí sa rozhodujú, kde a ako budú žiť. Tebe i ostatným, čo ťa prípadne budú nasledovať, prajem veľa šťastia.

milá @babidka , keď som čítala tvoj krásny príbeh, akoby som čítala o sebe. Aj u nás sa sníva sen o domčeku, len to nie je manželov sen ale môj. Je tak už napoly splnený, pretože pred dvoma rokmi sme kúpili menší domček z obrovskou záhradou pod lesom - na dedine. Tiež je len pár kilometrov od nášho bytu, len bohužiaľ aj nás zasiahla kríza v tom negatívnom zmysle a bohužiaľ rekonštrukcia sa nám predlžuje. Aj napriek tomu som optimista a verím že za rok za dva budem sedieť pod mojou lipkou, okolo mňa naši psíkovia, manžel sníva o ovciach, sliepkach, zajacoch a aj ten sporák - staré kuchynské kachle mám a nedám ho preč za nič na svete. Tak trochu ti závidím, ale len dobrom a už sa teším keď aj ja budem "dedinskou paničkou" alebo paňou na dedine :-)

Tvoj príbeh pohladí dušu. A na rozdiel od honestky som od začiatku vedela, prečo si "babidka".

krásne čítanie na nedelu.dakujem

M ilá @babidka ,Tvoje zážitky som čítala ako knihu Vajce a ja,je to moja veľmi oblúbená kniha a mala som dojem,že to nie Ty prežívaš tento príbeh,ale že čítam moju obľúbenú knihu.Po celý čas som pracovala s Tebou,tešila sa na hydinu,na zvieratka,bol to aj môj sen bývať niekde ako Ty na dedine a pri lese,vôbec by mi nechýbalo kino ani veľká spoločnosť/pritom sa rada bavím/ stačili by mi návštevy priateľov ,ktorých by bolo určite dosť.Viem si predstaviť že nastanú ťažkosti,že je to veľa práce, probémov,starostí,ale keď sa pozrieš na hotovú prácu zažívaš nádherný pocit uspokojenia!Viem si všetko predstaviť a v kútiku duše Ti tak trošku závidím lebo môj sen sa už nikdy nemôže uskutočniť a zároveň Ti zo srdca želám len tie najkrajšie zážitky a aby si dlho nemusela hľadať náhradné bývanie pre zdravotnú neschopnosť starať sa o Tvoje nádherné královstvo!!!

@bozulka , aj moja oblubena kniha je Vajce a ja a veruze som casto spominala Betty ked som sa trapila s niektorymi vecami...:-)
nemyslela som si , ze vas vsetky moj pribeh tak zaujme ...ale zivot je casto plny prekvapeni :-)
Inak - meno mi vymyslela neter a v plnom zneni je Babka Idka...moja sestra je Bagatka a svagrina Babanka....:-))))
to macacie cudo na fotke je Micka a naozaj je nas maznacik .nasli sme ju pred par rokmi v -20 `C mraze vyhodenu pod lesom , velmi tazko choru a na pokraji smrti a tak sme ju vypiplali ...

Ešte niečo musím dodať,manžel pochádza z dediny kde sme často chodili navštevovať manželovu mamku.Keď museli rozdeliť záhradu lebo mala cez pol ha.delila sa na 4 časti lebo okrem záhrady to boli aj 4 stavebné pozemky.a detí bolo vtedy 6.My sme sa vzdali podielu nielen preto,že to naše povolanie vyžadovalo byť mimo tohoto bývania,ale hlavne preto a dnes sa za to hanbím čo som povedala-veď tu nechodia ani vlaky....Bohužial mladý človek-málo rozumu.

o ničom inom nesnívam ani ja už niekoľko rokov. Zatiaľ chodíme s mamou len na chalupu cez víkend, kde makáme na záhrade od rána do večera a šťastné odchádzame. Dvor je taký dlhý, že len jeho kosenie elektrickou kosačkou trvá 2-3 hodiny. Ako aj včera. Ale mojím snom je kúpiť si domček s veľkou záhradou a dvorom, aby som k pestovaniu zeleniny a ovocia mohla pridať aj chovanie hydiny a zajacov. Chcela by som aj kozu, aby som mala mlieko a mohla si robiť kozí syr, ale ... to už zasa snívam. Pritom to nie je nesplniteľné, len sa musím rozhodnúť a keďže nemám partnera, tak je to ťažké rozhodnutie, aby všetky tie starosti boli na mojej hlave a ešte blonďatej.
Zatiaľ som sa stala vášnivou zaváračkou všetkého možného, už som robila aj slimákov, čudujúci sa sused mi ich pomáhal zbierať, (dvakrát mi ušli z vedra, tak ich čistenie trvalo podstatne dlhšie, lebo som ich za ten heroický výkon odmenila dávkou zelene). vyprážala som bazové kvety, z bazy robím všetko možné, zvlášť keď jej mám na dvore dosť. A to sa musím ponáhľať so zberom, lebo škorce ma vždy predbehnú a keď prídeme na víkend, tak máme všetko fialové, máme kopu byliniek, suším pre celú rodinu,
mojito robím do 5-litrovej plastovej nádoby na vodu, ktorej sme odrezali vrch. Návštevy už ani iné piť nechcú, niekedy varíme vonku v kotline (tej malej), no je tam (na dedine) fantasticky !

Milá babidka,môj prvý príspevok patrí Tebe. Ako keby som videla seba
a svoju rodinu pred niekoľkými rokmi. Lenže bohužiaľ, s invaliditou
môjho muža je to asi horšie ako s tou Tvojou, lebo je potrebné
starať sa o neho. Takže teraz žijeme skoro ako v meste. Nič nechováme, pestujem iba málo, aby som to všetko popri starostlivosti o muža stihla porobiť. Ale Tebe držím palce, aby si
všetko takto mohla prežívať ešte veľmi dlho.

A ešte by som chcela dodať, že som sa k Vareche dostala úplne
náhodou, cez denník Pravda. Keď som ani za svet nevedela, čo
navariť, tak som sa sem pozrela. Lenže som sa začítala, nasmiala
som sa /po veľmi dlhej dobe/ a hodiny utekali ako divé a ja som
stále nemala navarené. Tak prešli asi dve hodiny, večeru som
pripravila suchú a bolo. Odvtedy sa sem chodím "nasmiať".
Ďakujem veľmi všetkým vtipným prispievateľom. Možno niekedy
neskôr tiež pridám niečo, aby som vám vrátila skvelý pocit, čo
tu vždy mám.

Milá BABIDKA, krásne si opísala svoj životný príbeh.Ja som vyrastala na dedine. Dom po rodičoch si opravil môj brat a ja bývam v meste-v paneláku. Keď boli deti malé, bolo to fajn, blízko bolo všade, lebo navštevovali športové krúžky, ktoré mali blízko.Na dedinu ma to ťahá, ale neviem si predstaviť kupiť starý domček a poto ho prerábať.Hosp. kríza zasiahla aj našu domácnosť. Takže teraz sa vytešujem aspom z prerobenej kuchyne a teraz nasleduje rekonštrukcia chodby. Tak pomaličky.Myslím, že sen o bývaní na dedine zažijem možno v nasledujúcom živote :-))). Babidka, prajem Ti, nech sa Ti darí, si sťastná a zdravá vo svojej chalúpke.

No mila @babidka , som rada, ze sa delis so zazitkami a cita sa to na jeden sup! :-) pre vareskarov a vareskarky, nase deti sa fakt velmi tesia na prazdniny u Babidky, lebo tam je vsetko co nemame doma v Hong Kongu. V skolke sa sice ucia ako rastu kvety a teraz aj sadili fazulu na skolskej zahradke, ktora je 2x2 m, ale nasa Kristinka uz stihla vsetkym detom vysvetlit, ako sedia sliepky na vajickach a ako rastu na stromoch ceresne. Nikdy som nad takym niecim nerozmyslala, ale pre nase deti je to skutocne nieco zazracne. Vcera videli fotku Babi na vareche na internete a taaak velmi sa tesili, ze je Babi v pocitaci! Hned na to si isli po svoje kufriky (maju take male prirucne do lietadla) a cele doobedie sa hrali na letisko a pasazierov v lietadle. Potom ich akoze dedo vyzdvihol na letisku a isli k Babidke. Najvacsiu radost maju z gumakov a hojdalky na terase. Len dufam, ze ten popol zo sopky na Islande do jula zmizne, aby sme mohli prist na leto. Uz sa velmi tesime! :-)

@babidka , mate to doma ozaj čarovne..my tiež snivame o domčeku,viem si predstavit celu našu rodinku na zahradke a o detoch ani nehovorím..netrufam si povedat či sa nam to niekedy splní,uvidíme...len mi je luto že nemame domček už teraz, ked su deti malé ,tu v panelaku je to o ničom lebo miluju byt vonku..a pre tvoje vnučatka to musia byt tie najkrajšie prazdniny ,to su zažitky na cely život...držím vam palčeky,nech mate ešte vela chuti do života ...

Ženušky, sme tu naozaj podobná krvná skupina. Betty McDonald je aj moja obľúbená spisovateľka a Vajce a ja som čítala ako prvú knihu, ktorá sa mi od nej dostala do ruky. Priniesla mi ju sestra Milka do pôrodnice, keď som čakala tretiu dcéru. Pôrod sa trochu komplikoval, tri hodiny mi tiekli infúzie a o jednej ma pustili na izbu, že by som medzi štvrtou a piatou mala porodiť. Medzitým prišla sestra s knihou, prehodili sme pár slov a šla som ležať a čítať. Kniha ma tak zaujala, že aj keď ma po štvrtej chytili bolesti, zostala som ležať na izbe, čítala som a smiala sa nahlas, takže spolupacientky tipovali, že rodiť budem tak o týždeň. O šiestej som knihu s veľkou ľútosťou odložila, šla na sálu a päť minút pre pol siedmou sa narodila Vierka. Doteraz si tú knihu s radosťou prečítam opäť, aj keď o tú prvú, bol to skvelý český preklad, som prišla. Mám ju v slovenčine, aj i inom českom preklade, ale to už žiaľ, nie je ono.

No, tak toto je ťažko uveriť, že v dnešnom uponáhľanom svete je takýto raj... moj priateľ chce stavať, mne sa zdá, že sme na to starí už, ale pravdepodobne ma Tvoj príspevok pohol niekam...asi bude veľmi rád... naozaj si to napísala tak "živo", človek má pocit, že je to jeho príbeh.... mala by si uvažovať nad knihou, napíš ju. Držím Ti palčeky celou silou a uchovaj si tú krásu okolo Teba a aj v sebe. Si výnimočný človek. Teším sa, že som mala tú možnosť prečítať si Tvoj príbeh.

asi musim napisat Ako som sa stala vidiečankou II. :-)))) aby som doplnila niektore "dolezite" veci ktore som narocky nespominala ....:-)))
vidim , ze to vyznelo ako "selanka" aj ked mi vidiečania asi s radosťou potvrdia , že vidiek je niekedy aj drina a odriekanie ...ale keď človek prejde ťažkou traumatizujúcou skúsenosťou teší sa z každej prežitej hodiny a dňa ...:-)))))

babidka....kľudne nám to sem hádž ako seriál....sú to zaujímavé skúsenosti, ktoré si všetky rady prečítame

Výborné čítanie na nedeľu večer ... sála pohoda a poézia života ... Ja som zas detstvo prežila v meste, aj v rodinnom dome aj v činžiaku. Joooooj, ako sa mi tam páčilo ... v tom paneláku ... stále teplá voda, výťah, vlastná izba. Čo iné k pohodliu chýba mladému dievčaťu? Bývať v rodinnom dome? Už nikdy ...
Ale hovorí sa, nikdy nehovor nikdy ... vydala som sa a šup, šup, bývať na dedinu. Stala som sa domácou paňou ktorá sa musí spolu s manželom postarať o dom a záhradu. A ako ma to začalo baviť ! A baví ma to dodnes, s radosťou pestujem zeleninu, vlastné bylinky, a máme aj veľa ovocia.
@babidka , prajem veľa zdravíčka a teším sa na ďalší príbeh.

@babidka držím Ti palce aby dlho dlho vydržalo zdravie obom a aby Vaša pohoda a zápal pre život na dedine ešte dlho vydržal , to nie je med lízať ani na gauči ležať , zvieratka a záhrada chcú svoje, či je jar a či leto, či prší a sneží ,ale to Ty dobre vieš. Píš píš , dobre sa to číta, veď život nie je len selanka ,potešilo ma Tvoje rozprávanie , ďakujem a rada si prečítam pokračovanie ... :))

Milá babidka! Naozaj ste to krásne napísali a ako už hore spomínali, naozaj sa to podobá na "Vajce a ja". Držím palce aby ste stále žili v pohode a hlavne v zdravý!!!

Babidka, babidka však ty si žiješ môj sen ! Teda , aby som bola presná ja by som sa asi viac hrabala v záhrade ako chovala tú hydinu inak presne o tomto sa mi už dávno sníva :-) Narodila som sa do činžiaka, ale mamka ma veľmi rýchlo strčila k starkej na dedinu maličkú no pre mňa raj na zemi. Za záhradou žblnkal potôčik plný pstruhov a rakov ! V záhrade šumeli kukuričné listy, zo stromov padali bystrické slivky priam rovno starkému do suda, jablĺčka a najradšej som mala lán jahôd kde som sa zatúlala najradšej. Na jahody som bola alergická, ale mali sme doma dostatok tekutého púdru na "koprivku" :-D Potom som sa na chvíľu vrátila činžákovať a 6-ročná som sa ocitla znova v dome. Potom znova na veľa rokov činžákovať. No moje srdce ma stále volá kdesi pod horu do maličkého domčeka s potôčikom /len či by tam tie pstruhy boli neviem/. Zatiaľ moju túžbu uspokojujem na rekreačnej chate /preto sem už zase nestíham, lebo načim obrobiť/ a zatiaľ si snívam ten dedinský sen. Pekne si to na môj veru napísala až mi srdco stislo ! A tak sa teším, keď raz aj ja budem písať , že som sa konečne dožila poriadneho vlčiaka pod horou a vône hnoja :-)

vyrástla som v takom prostredí...iba sliepok sme toľko nemali. Ale každý rok aspoň dve sliepky vysedeli kuriatka, králičie mamy mali aj po desať králikov a záhrada bola nekonečne veľká...kúrilo sa v každej miestnosti osobitne v kachliach...žiaľ..staré domy museli ustúpiť novej výstavbe a teraz bývam v dome s ústredným kúrením...kamarátka (vyrastali sme spolu) kúpila chalupu na dedine, mi minule povedala: "až keď som vkročila do toho domu, bola som konečne doma".

@babidka poviem po varecháčsky "MŇAM". Kým som bola malá a trávila som veľa času na dedine u starkých, lebo som bola prieduškárka, takže každú chorobu som prečkala u nich, tak sa mi to páčilo. Ako puberťák a adolescent mi liezli na nervy stretávky celej rodiny u nich (mala som iné:)))) Ale keď som pochopila, čo to znamená, moji starkí ani dom neboli.:((( A keď som mala rodinu, strašne veľmi som si priala dom zo záhradou. Splnilo sa mi to na pár mesiacov, kým som od "EX" neodišla, ale bolo to na jar a ja som sadila všetko, čo mi prišlo pod ruku a oko.Prvé lúče slnka (no už začínam poéziovať) ma zobudili a ja ešte s kávou som sa prplala v zemi, ale potom tá odmena!!!! Nosila som zeleninku mamke, kolegyniam do roboty a hlavne, keď som chcela variť, stačilo zájsť do záhrady.

2 sliepky som medzitým pochovala, lebo som ich mala len na vajíčka a "zdedila som ich už po záruke" - no zabijem sa, keď ich neviem zabiť?))

to by som nedokázala ani ja :-)) . takú prácu musí zvládnuť môj manžel ...:-(

Rozplakala si ma...

babidka krásne si to napísala!!! pripomenulo mi to dobu ked som mala 12 a prestahovali sme sa z mesta na dedinu a viem cím presli moji rodicia.rosdiel bol len v tom ze moja mama-bratislavcanka-túzila zit na dedine a otec-z dediny-nechcel lebo vedel velmi dobre co to obnása a bol az velmi aklimatizovaný na mestský zivot.Nakoniec sme sa predsa len prestahovali :-)) ,aj ja so sestrami sme sa na dedine vela naucili,ale......pravdupovediac ,ja by som radsej isla do HK za tvojou dcérou :-))) a k tebe na dovolenku:-)!!
Nakoniec ked moja mama ovdovela sa znovu prestahovala do mesta(maleho) lebo nezvládala sama vsetku robotu okolo "fundusa",hydiny a domu a my podla vzoru otca sme sa rozutekali do sveta,jedna do Londyna,druhá do Rima a ja do Barcelony....:-)))

ospravedlñujem sa za chybu "tlace" - napísala som rosdiel miesto rozdiel. :-)))

@dadabarcelona , zivot sa vseliako kruti , este nevies co bude o par rokov :-))))
ale kludne prid na prazdniny k nam , a potom si odbehnem do Barcelony ja za tebou - ked tu napada meter snehu a pride -25 stupnovy mraz:-)))))))

Babidka, moj obdiv patri tebe a rovnako pozdrav.
Mame vela spolocneho, len ja bych moj pribeh nevedela tak pekne napisat. Mozna niekedy.
Okrem ineho, "vajce a ja" citam tiez rada a byvam dokonce blizko miesta, kde Betty McDonald zila.

@kuchticka , aj ja teba zdravim v tej daleke krajine . ake je to teraz v kraji , kde Betty zila ? Ako vidis, je nas tu viacej milovnicok Betty McDonald- v mierne strednm veku :-) a tak by si nam mohla opisat /hoci aj kratko/ ake je to tam teraz , po tolkych rokoch od Bettyinych cias...:-)

súhlasím,babidka ! chichi,ja som utiekla pred zimou do spanielska ,a to som pôvodom "horñácka" a pamätám aj -25ºC....
ja radsej teplo,slnko,pláz....

ja tiež ďakujem za pekné čítanie na jeden "hlt"až teraz som sa k tomu dostala,tiež pochádzam z dediny a poznám to stále prerábanie a opravovanie,nie je nad pohodu na kávičku vonku na lavičke na slniečku"ale patria k tomu aj nešťastné udalosti,keď nemáte už susedov,a v dnešnej dobe si nikto nič nevšíma!mne tak zabili babku"v nedeľu keď sa vrátila z kostola,bol to chlapec/zlodej aj vrah/ktorý nemal ani 15 rokov,aj takýto je život...

Iba dopritakám...skvelý príbeh :-))

Babidka,teraz som pozerala dokument o Osadnom a predpokladám,že aj keď nebývaš až tam,ale v kraji podobnom.Blízko lesy,krásna príroda,dobrí ľudia.Nemám na Teba kontakt,preto pridávam k tomu zážitku teraz.A rada som počula bisidovati.......:-)))))

mila @frezia , mam to do Osadneho na skok...:-) na premieru toho dokumentu sme boli v Osadnom snad cela nasa dolina . Je tom tam presne ako to Marko Skop opisal .uzasni ludia a priroda , ale stari vymieraju a mladi odchadzaju :-(

Škoda že pri tom odhalení medveďa ste neboli,aspoň by som Ťa videla:-)) lebo bolo tam málo ľudí asi len z Osadného,aby to bolo autentické.Aj starosta p.Mikuláško-výborný a pekné spolunažívanie.Keby sme nepotrebovali často a pravidelne navštevovať lekárov,už dávno by sme bývali v podobnej osade :-)))

Dobrý deň Babidka, so záujmom som si prečitala Tvoj článok. Ja sama pochádzam z Hostovíc, vybavilo sa mi detstvo. Do Hostovíc chodievam často, žije mi tam ešte mama a Pčolinné trochu poznám. Poznam ten kraj. Teraz bývam v Bratislave - Petržalke, ale nepáči sa mi tu bývať , tak sme si kúpili dom v Malom Záluži pri Nitre, tiež malá obec ako Hostovice. Cez víkendy ho pomaly prerábame. Tešila som sa, že na dôchodok sa tam odsťahujeme , ale pridali mi ešte 7 rokov k odchodu do dôchodku tak ma to veľmi mrzi, lebo je to veľa rokov čakať. Inak by som už išla do dôdku za dva roky a mohla si užívať ako Ty. Prajem Ti dlhé a pekné bývanie v Pčolinnom a možno sa raz aj tam stretneme ak prídem do Hostovic, rada by som Ťa poznala, lebo Tvoje príspevky si vždy rada prečítam.

mila @marca , velmi rada ta u nas privitam ! Hostovice navstevujem velmi casto - aj dnes rano som tam bola s psom na prechadzku :-)Najradsej mam ten usek lesa ktory je medzi Hostovicami a Osadnym , ale chodievam aj na Hostovicke luky a do lesa ku mlynu . Poznam vela ludi z Hostovic a aj tvoje rovesnicky, musim sa pomedzi nimi povypytovat cia si :-)))))) tesim sa na stretnutie . :-)

Toto je bez debaty jeden najkrajsich ludskych pribehov,ake som citala.Ja som sa narodila do panelaku,aj vlastnim panelakovy bytik,ale mame aj chalupku po otcovi v prekrasnom prostredi,panu Bohu za chrbtom.Chodi tam jeden autobus denne.Je to raj,kde je tvrdy zivot a ked sa da snezit,veru ani chalupu nie je vidno:-)Su to prekrasne KYSUCE.Ale raz dufam si to tam vychutnam....tiez som dostala par faciek od zivota,a vtedy sa cloveku nejak pomenia priority a zisti co ho robi spokojnym a stastnym.Zelam babidka,len vela zdravia a spokojnosti a aby uz len nad vasim domcekom stastie svietilo.

Veru krasne napisany pribeh :)
"Vajce a ja "je aj moja oblubena kniha.
Keby som mala taky talent ako @ Babidka tak by som aj ja napisala o mojich zazitkoch na Australskej farme ...a la "Z Petrzalskeho panelaku - na Australsku farmu" :)

Prekrásny príbeh babidka a tak trošku aj môj. Tiež som sa z veľkomesta presťahovala na dedinu a nič som o práci na záhradke a s domácimi zvieratkami nevedela. Všetko som sa učila za pochodu. Nemenila by som už ani keby mi zadarmo ponúkali byt v meste. Chovala som aj množstvo hydiny, ale nakoniec som sa dopracovala práve pre pochopenie a súcit so zvieratami k vegetariánstvu. Možno život v meste by mi to nebol doprial, lebo v obchode sa na kus mäsa pozeráme ako na tovar, a nie ako na niečo čo žilo, cítilo bolesť, malo k niekomu vzťah a na koniec skončilo na tanieri. Toto všetko som pochopila až keď som tie zvieratká chovala sama. Dnes už nekúpim ani vajce bez toho, aby som nevedela ako to zviera prežilo svoj život a učím sa vyrábať syry z mlieka od tunajšieho chovateľa, lebo som sa dozvedela o tom ako na farmách chovajú kravy na mlieko: to nie je ten krásny obrázok pasúcej sa kravičky na lúke pod lesom, je to večný hluk, stres, dojenie 5 krát za deň, dopovanie liekmi a neprirodzenými krmivami a po 8-12 mes. odvlečenie vyčerpaného zvieraťa nohami napred. Voľakedajšie družstevné stajne boli rajom oproti tomu ako sa dnes zaobchádza so zvieratami v mene zisku. Inak Vajce a ja, My správne ženy, Mary a ja a Ja to zvládnem su mojou bibliou. Je to klasika, ktorá mi asi nikdy nezovšednie. Ďakujem Ti za Tvoj príbeh, takých by malo byť viac...

:))) Taký domček na dedine a zvieratá na vôkol, tak nejak si predstavujem raj na zemi. :) Určite sa ale ľahšie o tom píše a naivne sníva, než keď už prídu na radu reálne činy, z časti o tom vypovedá aj tento Tvoj zážitok. Ale raz sa odsťahujem na dedinu i ja, a tiež si zoženiem zopár zverov a tí ak niekedy zomrú, tak na starobu. :)

vďaka @elixir
som sa sem zatúlala..veľmi dobre mi tu bolo..milá pohostinná pani domáca @babidka.....v ďaka..
stále sa tam tak dobre darí a varí..??

Stale :-)