Z prstíka mi začala tiecť moja prevzácna krv. Natiahol som ruku čo najďalej od seba, aby som to nevidel. Keďže máme malú kuchyňu, musel som z nej odtackať do predsiene. Iba tak som mohol natiahnuť ruku čo najďalej od seba.
Stál som opustený v predsieni. Z prsta, čo bol čo najďalej v kuchyni, mi kvapkala na podlahu krv. Plesk, plesk. Presne v rytme umieračika!
Dobré štyri sekundy som márne volal o pomoc. Nikto nechodil! Každému som bol ľahostajný! Začalo mi byť z toho zle. Striaslo ma, lebo na mňa čiahla smrtka.
Konečne za nekonečných pätnásť sekúnd sa žena unúvala prísť spred domu, kde ako keby nebolo inej roboty, odpratávala sneh. Zašepkal som z posledných síl, že som si iba skrz ňu, lebo nevie tak fantasticky a nedostižne ako ja variť, amputoval ruku. Že za to môže len a len ona! Zabila otca rodiny, vyhŕkol som z posledných síl a sklonil hlávku ako úbohý umierajúci holúbok na cintorínskom pomníku. Odmietol som ňou ponúkanú náplasť ako nedôstojnú pre hroznú ranu na mojom prste, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani žralok biely. Kým žena odbehla do lekárničky po obväz, snažil som sa spomenúť, akú stratu krvi môže životom ťažko skúšaný vetchý starec päťdesiatnik prežiť. Vyšlo mi, že som už asi mŕtvy. Keď sa konečne moja žena za nekonečných šestnásť sekúnd uráčila dostaviť, ošetrila mi a zaviazala prst.
Uložil som sa do obývačky na válendu. Slabnúcim hlasom som ju požiadal, nech mi donesie posledné želanie pred smrťou. Z chladničky krvavú tlačenku. Stačí 30 deko. Nech doplním stratené krvné doštičky. A ešte jedno pivo. Nech si na druhý svet odnesiem spomienku na tento božský nápoj.
Odišla a ja som zostal zase opustený! Strašne som trpel. Nevedel som, čo sa deje pod obväzom. Premohol som vrodený odpor z pohľadu na krv a odviazal som si prst. Obväz bol na ňom prilepený. Zaťal som zuby a šklbol. Zabolelo to ako sviňa i začala mi opäť tiecť krv.
Tá moja sa stále v kuchyni flákala. Nie aby utekala ako ostatné, keď čo i len v duchu zacítia, že treba ratovať mužíčka na konci jeho životnej cesty.
Keď sa milostivej konečne uráčilo prísť, ako - tak bez mojej pomoci zvládla nakrájať tlačenku, otvoriť mi pivo, dať sa mi z neho napiť, nakŕmiť ma tlačenkou, vyčistiť krvavú škvrnu na koberci a previazať mi ranu novým obväzom.
Hovorím vám, čo si človek neurobí sám, ako keby ani nemal. Preto som jej ešte v včera prikázal, aby zrušila na dnes všetky moje povinnosti. Niekoľkokrát som jej musel dôrazne pripomenúť, aby nezabudla, že má kontrolovať každých desať minút či mi na pokožke nenaskakujú podozrivé škvrny svedčiace o otrave krvi.
Večer som musel aj tak pozbierať všetky zvyšky svojich síl a odísť napriek môjmu zdravotnému stavu na pár čapovaných, aby ma aspoň niekto poľutoval a pochopil.
Bola by som zvedavá, čo by vám na vaše "najhoršie" zranenie na svete povedali oni :-)))
Vlastne, ak si napísal tento report, tak si to asi prežil. Že tebe pomohla dáka vnútorná dezinfekcia, ktorú si si doprial s pár čapovanými? :-D
Vyzývam redakciu, aby všetkých Varecháčov vyzvala na dobrovoľné darovanie krvi kvôli eventuálnej transfúzii... :)))
Zemo, tlieskam :) pobavil si ma. U nás doma je to skoro také isté :))) vzácna mužská sebairónia !
Zemo,stále rpzmýšlam,ako sa Ti podarilo porezať malíček,ja som mala porezaný tuším každý prst,ale malíček ešte nikdy.Vidím,že sa mám stále čo učiť aj v mojom " mladom "veku !!!
Toť pred hodinou som sa ledva utíšil po polhodinovom náreku, keď som musel ľutovať môjho kolegu maróda - hlavný český hygienik Vít dostal bravčovú chrípku, bé!!!
A som vetchý a basta. Je to mimoriadne pohodlné. Môžem variť a zakázali mi vysávať, aby ma zase nevtiahlo do vysávača ako nedávno, keď som neopatrne rukou išiel skontrolovať, či dobre saje.
Napr.: - Vidlička sa dá držať ľavým palcom a prostredníkom.
- Päť pív ukazujeme vždy pravou rukou. Na ňu čašník lepšie vidí.
- Za ľavým uchom sa dá poškrabkať všetkými ostatnými prstami ľavej ruky, a vlastne na Slovensku je bežnejšie škrabať sa za ľavým uchom pravou rukou. Atď.
No a toto sa mi stalo už po druhý raz:)!
Zemo - nie ste sám - až na to, že mňa nemá kto obskakovať - nieže by som nemala manžela - ale ako ste spomenuli - ani môj manžel nie je výnimka.... :)
K zbytočnosti tohto neprávom narasteného ľudského orgánu ešte pripájam:
- ukazovať niekomu, že je paroháč - cornutto je nebezpečné a aj neetické. Druhá smrteľná urážka v Taliansku, ktorá sa zaužívala aj medzi vodičmi na Slovensku, sa robí vztýčeným prostredníkom a ľavý ukazovák na neho netreba.
- Soliť od srdca ľavou rukou sa šikovný človek naučí palcom a prostredníkom za dve minúty.
-Ako ma učili ešte v škôlke, špárať sa ľavým ukazovákom v nose je neslušné a na ľudí sa má ukazovať iba pravým ukazovákom.
Ako čítate, začal ma naozaj tento prst hnevať. Už som kontaktoval genetikov a predstavte si, zatiaľ ma vysmiali! No len počkajte, zapredanci nepokroku! Idem vypracovať elaborát vysvetľujúci prínos trvalého odstránenia tohto prsta s ľudskej budúcnosti. Keď si genetici prečítajú moju plamennú výzvu podporenú triezvymi a logickými argumentami, sami prídu kolenačky na náš dvor a budú kričať do nášho okna: Zemo, poď dole, bez teba nás to nebaví! Bez teba je veda bezmocná!
zemo, čo je s tebou? dúfam, že sa ti neskomplikoval stav po úraze. :)