začala cestom, ktoré som spracovala z uvedených surovín dvojitej dávky a odložila ho
na chvíľu do chladničky, lebo bolo dosť mäkké. Rozdelila som si ho na dve časti a
vaľkala ho priamo na papieri. Ale to bol tvrdý, či skôr mäkký oriešok. Cesto sa mi aj
po posypaní múkou lepilo na valček, takže som si nakoniec pomohla namočenými
rukami. Keď som splnila túto náročnú misiu, začala som si pripravovať plnku a zistila
som, že mi chýbajú hrozienka. No čo už, po ruke bol manžel, tak som ho vyslala do
obchodu. Po dvoch telefonátoch a vyhrážke, že nabudúce si pre ne pôjdem sama ich
priniesol a ja som konečne mohla pokračovať. Koláčik som potrela mojím čerstvo
uvareným voňavým slivkovým lekvárom a posypala všetkými ostatnými ingredienciami.
Rovnako som postupovala aj pri vrchnom ceste. Roztiahla som ho na papier, ešte
som ho natrela slivkovým lekvárom a pricapila na plnku. Keď som však papier chcela
stiahnúť, cesto sa ho tak silno držalo, že som ho prácne pomaličky od toho papiera
oddeľovala príborovým nožom. Konečne bolo všetko ako má byť a šupla som ho do
rúry s poznámkou, že je to prvý krát aj naposledy. Po chvíli sa však z rúry začala šíriť
fantastická vôňa, ktorá vytiahla aj môjho syna od PC. Citrónovú polevu som nerobila,
pretože by som zas niekoho musela vyslať kúpiť citróny a to som už nechcela
riskovať :-) Posypala som ho práškovým cukrom a začala sa degustácia. Po prvom
kúsku sa moje predsavzatie (že ho pečiem naposledy) pomaly začalo rozplývať, tak
ako sa tento koláčik rozplýval na jazyku. Bol perfektný, vláčny, mäkučký a voňavý. Aj
napriek všetkým trampotám s jeho prípravou ho ešte určite upečiem a týmto sa
zároveň chcem poďakovať Remcule za výborný receptík :-))
Diskusia k článku