K starostlivosti o sliepky samozrejme patrí zbieranie vajíčok. Takže moja Vic pekne každé popoludnie zájde do kurína, do žltého horčičného kýblika naukladá vajíčka a prinesie ich dnu.
Niekedy minulý týždeň si však horčičný kýblik nevzala. Vraj odnesie v rukách. Ja som práve vešala prádlo a zrazu počujem akési cááááp! Vykukla som spoza tričiek a riflí a Vic už previnilo prešľapovala s pyramídkou vajíčok v rukách nad jedným, ktoré odmietlo byť súčasťou toho stavbárskeho zázraku a skydlo jej na plech, ktorý zakrýva manželovu montážnu jamu.
Vzdychla som, a povedala jej, aby vajíčka zaniesla dnu, že ja tú spúšť upracem, keď vyvešiam.
O minútku sa dcéra vrátila a kričí:
"Mami, ty si z toho urobila volské oko?!"
Idem pozrieť, o čom dieťa hovorí a - na tom žeravom plechu pri teplote skoro 40 stupňov v tieni trónilo skutočne volské oko. Netvrdím, že presmažené, ale biele odspodu veru bolo.
V ten deň som už nerobila nič. Na polosurové volské oko sme pustili psa, my dve sme sa naložili do bazéna a relax. Keď sa manžel vrátil z práce a spýtal sa, či máme na dnes naplánovanú nejakú prácu, malá len prekotila očami:
"Oci, v tomto teple?! Veď aj sliepky už znášajú volské oči!"
perfektny zaciatok dna :-)))))))))))))))))))))
dakujem
Chvalim a obdivujem, ze chovas sliepocky. Je to sice starost, ale I radost pozerat na tie krasne zdrave vajicka, ktore vzdy ani na trhu nedostanes tak cerstve.