Ako sa v zdraví dožiť stovky a pamätať si to

Skvelé. Tiež som presvedčená, že stravou dlhovekosť neovplyvníš. Moja dobrá starká sa dožila 94 rokov. Celý život sa stravovala tak, že súčasní dietetici by skapali. Keď sme tam prázdninovali, každý deň boli na raňajky varené zemiaky, poriadne omastené bravčovou masťou (a ak sa starký dostal k hrncu, ešte tej masti pridal) a k nim kus chleba. Zapíjalo sa bielou kávou z melty a kozieho mlieka. Na obed väčšinou smotanové omáčky, v nich občas kúsoček mäsa, inak vačšinou zemiaky alebo strukoviny. často sa jedli sladké a slané koláče, hlavne škvarkové, slanina bola na dennom poriadku, surová aj pražená, vajcia, údené a klobásy podľa toho koľko ich bolo. Starká do sedemdesiat rokov nebola u lekára a aj potom som ju ja, už skoro dospelá, nahovorila, lebo sa sťažovala na bolesti (správne som diagnostikovala problémy so žlčníkom - no ale veď tá strava....). Žlčník jej vyoperovali a starká pokojne žila ďalej až do tej 94-ky.

To preto, lebo stará mama a spol.:
Papkali mäso zo šťastných svíň, ktoré sa mali po celý život ako svine,a keď prišla ich posledná chvíľka, síce ju cítili, ale raz - dva bolo po nich a nikdo ich hodiny nestresoval.
Mlieko bolo zo šťastných kôz a kráv, ktoré boli celý deň na čerstvom vzduchu a dobrej paši.
Vajcia jedli od šťastných kohútov, ktorý obšťastnili šťastné sliepky aj párkrát za deň.
O zelenine a ovocí, ktoré oni jedli a k nám sa pre bobulákov dovážajú s pesticídnych karjín, ani nehovorím.
Vieš čo, sovka moja, idem si dať slivovičky so šťastných plodov zo záhoráckej záhradky, urežem si slaniny zo svinky, s ktorou ma dlho pred jej popravou osobne predstavili a zajem to kyslou kapustou, ktorú som vlastnoručne urobil.
A sadnem si ku kalendáru a mastnými rukami budem ručne na papieri obyčajnou ceruzkou rátať, koľko razk sa ešte vyspím, kým budem maž 100 rokov. :o)

Tak - myslím si aj ja, že žiadne vegetariánstvo, abstinencia a podobné výmysly nás neposunú za onú hranicu 100-vky... ale striedmo si dopriať zo všetkého dobrého :) !
Môj dedko sa dožil skoro 90-tky, a to každý deň na dve hoďky zmizol z bytu v papučiach - pivničku mali vo vchode - a tam aj vyrábal vínko - na decko-dve ktorého a možno aj niečoho tuhšieho- sa potichu vyparil. Na tyčke visela slaninka, na stolčeku doštička a nožík :) Navyše bol tuhý fajčiar. A babka ho ani nehľadala, vedela, kde je, a občas veru zbehla buď za ním alebo osamote potajomky aj ona do pivničky plnej "pokladov" :)
a dožila sa 92 rokov.
Táto pivnička mi tak imponovala, že aj my sme si podobnú pri domčeku postavili v podzemí, a manželovi som tam kúpila stolček, na stolčeku je doštička a nožíček, na polici klobásky, slaninka, v demižóne vínko a pravá domáca :) A viem, kde ho mám nájsť:)
Takže môj "recept" je striedmosť - žiadne extrémy :)

Lenže naši predkovia tvrdo pracovali na poli, kdežto my sa len váľame pri stupídnych programoch v televízii ... možno aj tam je pes zakopaný: príjem by sa mal rovnať výdaju.

V tej robote bude psina zakopaná

Aj ja musim s Vami suhlasit.Moj otec prestal na radu lekara fajcit,vacsinu svojho zivota zil v strese a pracoval skor dusevne nez fyzicky,strava bola skor tucnejsia lebo sme chovali tie"stastne" prasiatka,ktore malo kazde svoje meno a maminka prisla domov az vtedy ked uz prasiatko/250-280 kg/ viselo na hakoch.Tak ako pisete bolo jedla dost a kvalitne.Bohuzial otec sa dpzil 72 rokov.
Maminka mala rada tucne az hroza,nemala rada ovocie,zelenina bola iba do polievky pre chut.Posledne roky ich spolocneho zivota nedelne obedy sa striedali takto: jedna nedella slepacia polievka,domace tenunke sliziky,slepka na koreni a ryza;druhy tyzden:hovadzia pol.vyprazane rezne najprv bravcove a neskor akoze zdravsie kuracie,dalsi tyzden: pol.s kacacich drobkov a pecena kacica s kapustou a zemiak.knedlou.Dalsi tyzden bol akoze dietny : pecene kurca ryza alebo rozne upravene zemiaky.
Myslim,ze ako ukazka to staci.Otecko dopadol tak ako dopadol a moja maminka si dopriala -rano malu stamperlicku,po obede 1dcl vinka,kratky odpocinok v kresle,max,15-20 minut,potom kavicka s 5 lyzickami cukru. A nakoniec pomalom vecernom jedle zase 1 dcl vinka.
Pracovala vo velmi tazkych podmienkach do svojho 71 roku.
Dozila sa 94 a stale s veselou myslou.
Nechcem doporucovat take stravovanie ,ale neviem...Ja sa snazim cely cas co som vydata /uz to bude 50 rokov/ varit zdravo-racionalne,chude maso,ryby,syry,mliecne vyrobky/nizkotucne mi zial nechutia/vela zeleniny ovocia aj z vlastne produkcie takmer BIOatd.atd... a moje zdravie je niekde kde ho tazko hladam.Pravdepodobne to budu tie geny alebo ten tazky zivot?
Maminka maa 5o kg.Ja poslednych 40 rokov nahanam rozne diety a cim dalej mam viac a viac /myslim kilogramov/Aj ja som sa rozhodla pred casom vsetko,ale s mierou,Zatial sa nic nedeje!!!!

Bozulka moja milá, svet okolo seba sa nedá stravou ovplyvniť. Treba vypnúť uši a oči. Recept by bol. Teda zabudnúť na TV, zlé a závistlivé susedky, hádky a krik v byte naproti, uši trhajúci plač dieťaťa, ktorému bije otec mamu hore v byte nad vami, na ľudí, ktorí do vás vrážajú, kam sa len vonku pohnete a nikto nemá potrebu ani ospravedlňujúcim pohľadom Vám pozrieť do očí, atď. A dá sa to?
Nie!
Recept utiecť Na samotu u lesa neodporúčam. Iba že by tam žil s Vami Kemr, Tříska a Svěrák. Tak si nájdite vždy čas na varechu.sk, tu nájdete nielen recepty, ale aj duševné pohladkanie. Peknú noc a ešte krajší navarený víkend!

ďakujem za zážitky a diskusie s úsmevom som si ich prečítala,práve som sa vrátila od môjho 90 ročného otecka ,poupratovala som navarila podebatovali sme lebo on odoberá trojo novinových titulov denne takže naňho ťažko niekto má ,porozprával mi ako to bolo keď bol počas vojny na Kubáni ako varili zo smotany zmrzlinu atď.S tou stravou to nepreháňa lebo hovoríme,že Kto si doprial ten tu už neni!ale dopraje si dobré mlieko z automatu ,veľa spánku ,bylinkových čajov a hlavne pohybu na vzduchu.Takže aj ja sa zajtra vydám pozrieť záhradu ale pekne pešo alebo na bežkách lebo naše heslo je Kto sa hýbe Žije ,držím palce všetkým !

Ďakujem, ja sa hýbem, že až no, mám naporúdzi ako jediný syn zatiaľ takú mladicu. 80 ročnú mamičku, a viem, čo pre ňu znamená trochu dobre miereného duševného pohybu!
Čiže nielen TV, krížovky. Príchod jej vetchého, unaveného, zmordovaného syna, ktorý za ňou chodí denne, a vždy jej niečo, čo navaril prinesie, aby to, ako ona vraví, len ovoňala, či je to v poriadku. Samozrejme s tým, že teraz nechce.
Nepodarený Zemo si ide umyť ruky, a nakukne z kúpeľne do kuchyne. Vidí, ako sa jeho mamička doslova džgá lyžicou, aby "len" okoštovala. A tak je mi dobre na srdci.
Potom spôsobne počkám, kým mamička zahladí stopy, sadnem si k nej a narobím tam taký veselý duševný vietor, že až no.
Minule sa mamka chytala za bok od smiechu, a vyhnala ma, že už nevládze ani zomrieť.
Aj o tom, priateľky moje, to je! Okrem makačky na poli! Abobúl na stromoch a jogurtov.

Oóóch moji milí, s tými krásnymi slovami ste mi vohnali slzy šťastia do očí. O ako Vám len závidím / v dobrom/, že sa môžete tešiť so svojími rodičmi. Krásne slová od všetkých. Ako píšete človek má už predurčené do kedy bude žiť. A ja sa teším na našich spoločných 50 rokov manželstva. Keď sme sa s manželom brali, pri gratulácii manželov priateľ povedal:"Milan, keď si sa na to dal, tak to vydrž." Manžel mu nato:" Najhorších je prvých 50 rokov a potom je to sranda." Od vtedy sa na tom zabávame a stale mu hovorím, že musí vydržať, lebo ja sa tej srandy chcem dožiť.A tak po štyridsiatke som začala dietnejšie variť. Po päťdesiatke mám zvýšený tlak, cholesterol, nemôžem sa hýbať, kvôli boľavej chrbtici. Asi aj mne chýbajú tie šťastné prasiatka, sliepočky, zajačiky a husičky s kačičkami.

Krásne príspevky.Takí dobrí ľudia sa na tejto Vareche zišli, až to chytá za srdce. Predsa len tento svet nemôže byť celkom zlý, keď sa ľudia vedia navzájom potešiť, povzbudiť i vyžalovať. Toto asi pôvodne nebol zámer redakcie, ale ak čítajú, čo sa tu píše, musí ich to tešiť. Rozcitlivela som sa, že ledva vidím na klávesnicu.

Dakujem redakcii,ze nam umoznili aj taketo rozhovory okrem toho hlavneho-receptov,varenia a ze sa tu stretavame s ludmi mne velmi blizkymi.
Zdravotne dovody mi nedovoluju pohyb na cerstvom vzduchu tak mam pohyb v casopisoch,novinach/kde sa viac rozculim ako potesim/ a najnovsie sa zacinam pohybovat na uzasnom vynaleze -na malej obrazovke s klavesnicou,ktora ma viac bavi ako ta velka.
Dakujem Vam !!!

Zemo si čarodejník pera a dobrých nápadov na krásnu diskusiu.

Babuľky prekepný, tento duševný hárem mi môže závidieť aj Šalamún :o) Mám vás rád...

samozrejme prepekné

Jejdanenky, ľudkovia :-) aké milé rozhovory. Som sa vrátila z nemocnice po dvojtýždňovej odstávke a práve s úmyslom a predsavzatím, že musím radikálne zmeniť svoj jedálniček i celej famílie. No a teraz neviem.
V Zemovom nadpise mi chýba na konci otáznik, lebo veď Zemo, netvrdíš, že musím začať na balkóne chovať šťastné zvieratka- myslím tým prasiatka, hydinu a tak :-D Takže aj skúsený zemo tápe v tmách.
Ale gastroterorista Bukovský by si na tebe , zemo, zgustol. :-)
Všetci tu v podstate vyjadrujeme svoj názor na otázku položenú v nadpise... domnievame sa, že všetkého s mierou... len problém je niekedy nájsť tú mieru. Ale to s tým pohybom je fakt. Ťažko pracujúcim ľuďom na poli či v záhrade alebo bani to spaľuje asi celkom inak ako nám, čo sa ponevierame všade autom alebo hoc aj MHDéčkou a doma oddych systémom ľah/sed pred TV alebo compom.
Ak môžem ešte, fajčenie je fakt hnus a škodí. Ale pitie červeného vína je vraj celkom v pohode, resp. sa doporučuje (nie ale moc). V červenom farbive hrozna sa nachádza látka s názvom resvetratrol a tá sa teraz dosť skúma. Zatiaľ sa vie, že pomáha proti srdcovocievnym chorobám. Tak ja vám všetkým,kamoškovia,
Rovnako ako bozulka

No sorry :-( som to nedopísala... som vám všetkým chcela pripiť pohárom červeného vínka :-) tak na zdravie!!

Veľa nového zdravia, nyja a na zdravie!
Na vysvetlenie - so svinsky šťastným zvieratkom ma zoznámili na dedine v chlieve. Na balkóne svinky žiť nemôžu. Z jediného dôvodu, ktorý vysvetľuje, prečo ich zatiaľ na sídliskách nevidno.
Na prvý pohľad by sa síce na balkóne nenudili a boli by šťastné, lebo by sledovali so záujmom dole pod nimi plynúci ruch mesta.
No je to hlboké nedorozumenie.
Svinka by si stále paprčkami musela zakrývať oči, lebo ich nedokáže sama od seba zažmúriť ako človek a krčila by sa trasúc sa v kúte balkóna. Svinky sa chovajú dole na zemi v zatvorených chlievoch preto, lebo trpia krutými závratmi z výšky!!! Tie sa prejavújú depresívnou melanchóliou spojenou s nechutenstviom a tak chradnú a chradnú a chradnú, až z nich ani na kilo slaninky nieto.
Takže takto, milá nyja. Keby ste aj vy ostatné mali nejaký závažný problém alebo záhadu, ktorá vám nedovolí oko zažmúriť, rád vám všetko vysvetlím. :o)

´Milý zemo a ostatní verní vareškáriˇ, vďaka za dobré počteníčko, pri Vás všetkých verím že dobrý človek ešte žije a občas na varechu .sk napíše a ďalší pri čítaní na duši pookreje :)), vďaka a len tak ďalej...páa

Ako sa to príjemne číta:)
Práve sme sa s manželom vrátili z rezkej prechádzky po vŕzgavom snehu, spotení a udychčaní a šťastní, že sme po dobrom gulášiku s karlovarskou knedľou urobili čosi pre svoje zdravie:)) Naliali sme si dva deci červeného - to je náš dobrý zvyk - večer, keď sa stretneme doma po návrate z práce si sadneme k poháriku červeného a predebatujeme čo nás postretlo, čo nás trápi a čo nás teší.
Mňa teší, že je okolo toľko fajn ľudí - v dnešnom svete,
a je pre mňa relax prečítať si vaše príspevky, recepty a s chuťou sa vrhnúť do prípravy niečoho chutného:)
Ďakujem vám za to.

Bože Zemo vy ste podarená kopa, ani som netušila na aky dobrý portál som sa to náhodou dostala, som šťastnáí, že existuju este takyto ludia, priamí, prostorekí, srdeční, aj mne ako sovke padali slzy od smiechu ale po klávesnicu sa nedostali, zastali na prsiach
želám pekný zvyšok nedele

Dámy vy všetky tri - ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem a ďakujem. Ja každej odpoveim. : o) Pekné sníčky!

Milý zemo Vy ste taká veselá kopa.Veselá mysel určite predlžuje život a preto Vy sa tej 100vky učite dožijete a my vareškári Vám to z celého srdca želáme,veď kto by nám tu písal takéto zábavne veci.Ja som si niektoré vytlačila a určite keď budem smutná,tak siahnem po nich.Tak Vám želám veľa zdravíčka a k tomu aj šťastíčka,lebo sa hovorí,že na Titaniku boli ľudia zdraví,len o šťastí sa povedať nedalo.

Ďakujem, keby ste vedeli, ako mám niekedy v dušičke smútok, tak by ste neverili. Žite a radujte sa, pomôžem Vám a ostatným! Preto som sa navarechoval!