Ako mal náš Ajax dobrú večeru

damisa - fotkadamisa, 29. decembra 2011
Počas zimných prázdnin, kedže bývame na horách, sa u nás schádza celá rodina. Vždy je kopec srandy, hlavne s deťmi, ktrorých hlášky a prekáračky nás vždy rozosmejú. A raz sa nám postarali aj "večernú zábavu". V kuchyni sme robili rezne a deti neradi obhrýzajú kosti, tak sme pre nich robili také jednohubkové rezníky a kostičky sme dali na jeden tanier, že ich potom dajú nášmu psovi Ajaxovi. Vyprážané rezne sme dávali na druhý tanier na papier, aby sa odmastili. V tom dobehli deti, že či môžu ísť von a že zoberú aj pre psa. My otočené chrbtom k stolu, že jasné, nech idú von. Po chvíli, že ideme prestierať na večeru, hladáme rezne, a tých nebolo, len tanier s obrezanými kosťami na stole. To nás hneď napadlo, že čo sa stalo, naše milé detičky dopriali nášmu Ajaxovi. Išli sme pozrieť von deti a pýtali sa ich čo mu dali, asi vycítili, že niečo nie je v poriadku, lebo tie vytreštené okále na nás boli úžasné. Začali sme sa so švagrinou tak smiať, že vybehli aj naše polovičky, že čo sa deje. A tak nám nič iné nezostalo, len vymyslieť náhradnú večeru.
@zareaguj


Diskusia k článku

matata1
@damisa psík tie drobné rezníčky musel zlupnúť ako malinu. Ani ich hrýzť nemusel, to muselo byť žúžo (aspoň pre neho). Ešte šťastie, že máte zmysel pre humor, a skončilo to smiechom, a nie výpraskom potomstva a najlepšieho priateľa človeka...
evanaaa
No, apsoň raz za rok sa psík do sýtosti nahltal dobrého mäska. Len či ho potom brucho nebolelo, z takej porcie.
hubata
Hehe, obslúžil sa sám, čo bude čakať na kosti?
babidka
este ze ten Ajax ma tie deti :-) Inak by si chudak ani nepoochutil....:-)
sovka62
No, keďže ste na večeru od jedu nezarezali toho psa, všetko vlastne dobre dopadlo. A postiť sa neuškodí, urobili ste niečo pre svoje zdravie, hah.
bozulka
Krásné,sviatkoval aj Ajax.Náš Arpy dostal na sviatky vždy niečo extra,aby vedel že sú sviatky...:-)))). Tešil sa on a tešili sme sa aj my že mu chutilo.
damisa
stalo sa to pred niekoľkými rokmi a už je náš čuvač na pravde božej, ale miloval piškóty a všetky deti boli do neho zbláznené, mali sme s ním veľa zážitkov tých pekných ale aj nepríjemných ked sa mu podarilo niekoho nastrašiť. Raz k nám prišla návšteva, dvere boli odomknuté on v predsieni/vtedy mal asi jeden rok/ a my všetci vzadu vonku, tak kamarátky sa s ním zvítali a hladali nás a keď chceli vyjsť von, tak náš Ajax sa oprel labami o dvere zaštekal na nich a nepustil ich von až kým sme neprišli na štekot, že čo sa deje. Takže príhod je veľa a človek vždy zosmutnie keď si spomenie na niekoho kto tu už medzi nami nie je, či už to je zviera, čo mu prirástlo k srdcu alebo blízka osoba.



 



TOPlist