... a o opitom kocúrovi

rea1 - bez fotkyrea1, 16. januára 2014
Stále hovorím, že som prudko zverofilná. Mali u nás domov zvieratá kúpené, obdržané i nájdené, rôzne vtáctvo nebeské i exotické, choré, chromé i zdravé, od rybičiek až po psa, kanáriky, andulky, korely, mačky. Ako malej mi doma nedovolili ani rybičku v zaváracom pohári, takže toto je následok. Určite. I stalo sa raz ...

Oslovili nás známi, že našli v PKO pod lavičkou veľkú chlpatú mačku. Keďže to bolo po nejakej novembrovej mačacej výstave bolo mi jasné, že ju *** chovateľ (napísala by som hovado chovateľské akési, ale nepatrí sa) vyhodilo, lebo zver asi nič nevyhral. Stáva sa, aj chovatelia sú blbí, poniektorí. A známi si ju nemohli nechať, lebo mali malý byt i malého syna, žiadne skúsenosti a ešte veľa iných výhovoriek, tak sme si ju išli zobrať. A z chlpatej mačky sa vykľul obrovský perzský vykastrovaný kocúr, mierne zanedbaný a krásne sfarbený. Ale naozaj nevýstavný, lebo mal neštandardnú tvár. Proste mal málo placatý nos. Prišli sme domov, kocúra vykartáčovali, odmerali – 81 cm bez chvosta, odvážili – 10 kíl a nechali ho, nech sa zoznámi s novým bydlom. Len sme ho ešte párkrát za chvost vyťahovali spoza sporáka. Kocúr bol naozaj veľký, bez problémov si labkou otváral kľučkou dvere a keď sa chcel pozrieť na kredenc, len sa tak zľahka postavil na zadné labky a položil si bradu na pracovnú dosku. Ani sa pritom nenaťahoval. Farebne bol tzv. modrý, t.j. bol peknej šedej farby a od nosa cez krk až na prsia mal bielu náprsenku. Zdôrazniť jeho farbu je dôležité, veď sa presvedčíte.
Môj manžel mal rád sladké. Teda – to asi ešte stále má, len manžel už nie je. Ale nie koláče, on si sladil kávu tak, že som mu ponúkala, že veď mu kávu môžem rovno naliať do cukorničky, nebude musieť cukor presýpať, do hrnčeka čaju si dával cukor polievkovou lyžicou a mojou najlepšou kamarátkou bola dcéra riaditeľa dunajsko-stredského cukrovaru. Lenže až oveľa neskôr, čo som patrične ľutovala. I prišiel cukromilný manžel večer z práce, zmrznutý ako cencúľ a hovorí mi: uvar mi víno. Ja na to, že máme iba červené, ale keď mu to bolo jedno, tak som uvarila v takom litrovom smaltovanom hrnčeku, v ktorom si obvykle varil čaj. Veď to poznáte, veľa vína, trochu vody, klinčeky, škorica a cukor. Ten si tam dal sám. A popíjal a popíjal a keď dopopíjal a išiel spať, myslela som, že hrnček je prázdny. To bolo v piatok večer. V sobotu vstanem a idem do kuchyne. Vtedy sme v nej mali na zemi ešte sivé linoleum. A v kuchyni ako po zabíjačke. Hrnček na zemi. A na linoleu veľká červená zaschnutá mláka, v ktorej boli sivé mačacie ťapky, kde už nebola mláka, tam na sivom linoleu boli červené mačacie ťapky, obrus na stole = červené ťapky, na stene (bielej, ako ináč) červené fŕkance. Masaker, ja na nervy. Keď som sa ešte viac vytočila umývaním kuchyne hneď zarána, išla som hľadať mačiaka za účelom jeho zaškrtenia. Spal v izbe ale keď ma počul nadávať, asi pud sebazáchovy ho zobudil a on sa mi ukázal v plnej paráde. No, hneď ma prešla chuť vraždiť neviniatka, lebo keď sa niečomu smejete, už to nezahlušíte. Milý kocúr musel asi zo zvedavosti v noci vyskočiť na sporák a drgnúť do hrnca s vínom, ktoré drahý sladkomil všetko nevypil a zhodiť ho. V ľaku asi zoskočil, hrnček sa vylial nielen na zem ale aj naňho a keďže sa čistotný kocúr chcel zbaviť toho hnusného, čo mal na sebe, začal sa olizovať. Čo mu ostávalo, keď si sprchu pustiť nevedel. A počas vylizovania dlhých chlpov milý cukor zaschol a kocoš si „vyčesal“ parádneho irokézskeho kohúta ale zároveň sa aj decentne pripil. Čoby decentne, ožral sa ako prasa. Tak si predstavte bielo-sivého kocúra veľkého takmer ako kokršpaniel, ktorý má na chrbte od krku až takmer po chvost veľkého, stojaceho, červeného, načesaného kohúta. Smiala som sa. Naozaj som sa smiala, dlho a schuti. Potom som išla milého zvera vysprchovať, on to nemal rád, takže ešte aj kúpeľňa bola celá „krvavá“ – ale to mi už bolo jedno. Lenže kocúr bol naozaj opitý, škúlil privretými očami a chodil tak ... no, ako keď sa vám skríži náprava, predné labky rovno a zadné tak o 15 cm vybočené doprava. A ešte sa aj knísal a motkal. Vyriešil to tak, že zaliezol kamsi a do večera ho nebolo, objavil sa až v nedeľu predobedom, ale to už bol fit.
Aj teraz máme kocúra, tak na toho bývalého častejšie spomínam.
@zareaguj


Diskusia k článku

smejkad
:-))))))))))))))))))))))))))))))))))))))
podla nadpisu som cakala, ze to bol nejaky kocur alkoholik, ale toto ma vazne pobavilo :-)))))))
pacia sa mi tvoje reakcie v niektorych situaciach :-)
sovka62
:))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))
ale nechcela byť v to ráno v tvojej koži.....
martina0812
irokézsky kohút! Hľadať mačiaka za účelom jeho zaškrtenia! Dobrý bože, rea, idem si nanovo namachliť kukuče, lebo mám špirálu až na brade a la zorro!
elixir
toto je taký milý krásny príbeh... :) a ublížiť sa takému tvoru naozaj nedá... keď ten štvornohý okatý ušatý tvor niečo vyvedie, človek nemá na výber, len ho za to vyhladkať :)
abdul
Pri čítaní záveru slzím a hlasno rehocem. Ešteže nik nie je doma. Volali by 155.
radost
..ja chcem ešte videjko....!!!
:-))))))))))))))))))))))
rea1
čítala som kedysi, že "... a tvář se mu zrůznila pocity ...". škoda, že ma nikto neodfotil, keď som tak v sobotné ráno prišla do kuchyne ešte rozospatá a motajúca sa ako marcová mucha a uvidela som ten masaker! až to by bola "tvář zrůzněná pocity". :-))
ten kocúr sa volal Žerard Vasiljevič ......ovič. ja som chcela aby sa volal žerard, ale menu kocúra vasilija z ruských bylín a bájí sa tiež nedalo odolať a keď ho prišiel kamarát zverolekár zaočkovať a vypísať mu akýsi preukaz, skonštatoval, že zver by mal mať aj priezvisko, keď už patrí do rodiny a k nášmu priezvisku pridal to ...ovič. ja netvrdím, že bol vtedy triezvy, lebo to ani náhodou - teraz výnimočne ten zverolekár, nie kocúr, ten sa sežral iba raz. sú to už naozaj dlhé roky ale ten preukaz mám odložený.
ďakujem za reakcie, dobre sa bavte. :-)) jana
anina6
nemá chyby ten tvoj mačiak milá @rea1 , super čítanie, perfektný relax. veľmi sa teším na tvoje príbehy.
aroooo
Tak toto nemá chybu....., som na tom tak isto ako @abdul , len sa smejem od začiatku..../,,, čo decentne... - ožral sa ako prasa...., chodil zadnými o 15 cm bokom - a moja fantázia: no skoro do L- dobrá technika chôdze za roh..../, rea1 prosím eštéééééééééééé
ebaka
Tiež som pri čítaní doma sama a to je dobre,lebo by som bola za blázna,uchechtaná som dokonale,ani písať som nemohla.-:)))))).Mám mačku a jej syna kocúrika,ale ten veru nemá na mamu.Kto má doma zvieratko,vie,aký je zábavný s nimi život.@rea1 ,ty píšeš pútavo a živo a ja si vždy dokonale situáciu predstavím.Len nás aj naďalej rozveseluj.
mariamka
toz si to viem zivo predstavit, jak tam ten pripity prerasteny valibuk zahadzuje zadkom :))) @rea teba citat, to je zazitok na cely den :)) ja chovam zajkov, uz stabilne /taka zavislost/ moj prvy sa omylom chcel napit ribezlaku, az to skoncilo, ze sa v nom vykupal :)
hannah22
výbornéééé... mám skvele rozosmiate ráno, dakujem..... náš modrý kocúr Mates tiež rád ochutná všetko, hlavne ked je sám v kuchyni, od čaju, kávy , už aj do medoviny vopchal fúzy , hovoríme mu kočkopes.....no na tvojho nemá, milá @rea1 píšeš tak čítavo, že sa vždy teším na tvoje príbehy... vdaka a ešteééé... :)))
garanco
....slzy v očiach od smiechu..., výborné čítanie:-)))))))
samira
Tak takto som sa s chuti už dlho nezasmiala.Až som plakala :D :D :D Super!!!!!!
torticka
Ľudia moji, už som sa dávno takto nezasmiala, ako teraz.
stacy77777
Nechceš písať častejšie???? Zruším telku,aj rádio...:-))) Perfektnéééé...
evanaaa
....tak už som dokončila smiatie...podarený siváčik. Ozaj, a ako pošiel, čo sa s ním stalo? Podobného kocúra som mala tiež možnosť poznať: V lete sme sedávali denne na lavičke pod oknami bytu švagriny, vždy sa niekto pristavil, bolo dobre, bavili sme sa. Švagrinej ale zomrel muž po ťažkej chorobe a krátko na to sa raz pred nami objavil z ničoho nič krásny kocúr modrošedej farby, sadol si a pozeral na nás, vôbec sa nebál. Dali sme mu najesť, napiť a meno -Moňúr. Moňúrko k lavičke chodil vždy v určitý čas, dostal sa najesť, napiť a počúval nás, niekedy sa záhadne tváril a nezvyčajne choval, akoby všetkému rozumel. Povedali sme si, že je to asi prevtelený R.- manžel švagrinej. Aj slovám akoby rozumel.....mal tuším aj neskôr detičky, navykli sme si na neho, no potom, asi po troch rokoch zo dňa na deň zmizol. Či bol už starý a skapal, alebo si ho niekto vzal, nevedno. Mal zvláštnu malú hlavu, proste, bol akýsi iný ako ostatní kocúri naokolo a bolo ich tam dosť. Aj nám bolo za ním ľúto. Bol nevšedný.....
douglas
Taaaak toto si docela a naživo dovediem predstaviť :D:D...
Krásny príbeh a veľká vďaka, milá @Rea1 , že si sa oň podelila!
laskomls
veľmi vydarené dielko,píše ti to s takou ľahkosťou, keby si dala aj pokračovanie, boli by sme viacerí povďační (a nemusí byť len o zveroch.......kľudne aj o ex presladenom) :))))
rea1
milá @laskomls , keď si prečítaš moje "zážitky" o pizze, o prerábkach v byte, pochopíš, prečo nemôžem často písať o excukromilovi. zdvihlo by mi to adrenalín, hormonalí, stressalín a všetky ostatné veci, ktoré sa zdvihnúť dajú. vyjadrovať sa o ňom zle nechcem, veď som si ho (aj som sa mu) obesila na krk dobrovoľne, dobre nemôžem, lebo ani veľmi niet o čom, tak radšej nyšt. ale mali sme zverov doma rôznych a včera ma začalo pokúšať napísať vám o myši, ktorá mala rada slobodu a prešťala nás celú rodinu. tak si idem spraviť koncept akýsi. a ďakujem ti za reakciu.
ten zver na fotke je nádherný, takého máme teraz, len bez bielej srsti, celý je ryšavec. a tiež nádhernýýý. :-)))
pacik
...až ma brucho bolí od smiechu :-)))
perla61
@rea ,prosím píš! Ja mám síce zážitkov so zvieratkami tiež dosť, ale napísať to tak krásne vtipne a úžasne to fakt neviem a to som ako decko chcela byť spisovateľkou. Si perfektná a len sa modlím aby som tu našla čo najviac Tvojich príspevkov.
perla61
A čo sa týka smiechu, manžel sa z obývačky ozýva:čo Ti je preboha? a potom sa rehoceme obaja.
julka10
Nasmiala som sa teda dobre.Moja čierna mačka v horúcom letnom dni vyliezla krívajúc spod kriaka v záhrade s otvorenou papulkou,sliny jej viseli aj s krvavým jazykom až po krk.Ja som ani nechcela vidieť čo jej je,lebo som si myslela,že už to má zrátané a ide skapať.Môj prvý dojem bol,že ju niekto dobil a rozmlátil hlavu.Manžel mal odvahu milú mačku ratovať a ked jej ten ,,jazyk z papulky vybral,ja som už bola v mdlobách.Naša pažravá cica zožrala slimáka a z neho bola celá polepená ako sa toho slizu z papulky snažila zbaviť.Na labke mala nalepenú hrudu zeme a pôvodný jazyk bol okvetný lístok z velkokvetého červeného muškátu.
rea1
@julka , ako hovorí jeden môj známy - 100 bodov a tuš! ešte dobre, že si zo zúfalstva, lásky a hrôzy nedala mačke rovno "ranu istoty" aby sa netrápila, chudinka. :-))))))) ak ju ešte máte, pozdrav ju odomňa a že jej posielam 150 hladkancov.
afataga
zasa si ma rozosmiala :-))) skoda ze si ho neodfotila
hubata
Tak tento príbeh by stál za sfilmovanie @rea1. Príbehy o zvieratkách a deťoch sú najkrajšie, lebo sa musia naozaj stať, to sa nedá vymyslieť. Píš Janka čítam ťa veľmi rada, vždy s tvojich "hlodov" mám dobrú náladu, sú nenapodobiteľné, svojské, originálne. Už sa teším na ďalšie príbehy Jani!



 



TOPlist