Hrušková fantázia s karamelovým pokušením

Postup

1. 1

   Suroviny na koláč sú rozpočítané na malú podlhovastú formu 20cm x 10cm. Pre väčšiu formu treba údaje adekvátne znásobiť. Očistíme si hrušky a nakrájame ich na plátky, rozlámeme čokoládu (ja som použila asi polovicu množstva bielej a polovicu 70% tmavej, ale môžte si dať čokoládu podľa svojho gusta ). Hrušky poukladáme na dno formy (moja bola silikónová, tak som ju ani nemastila. Ak máte inú formu, môžete použiť papier na pečenie). Na hrušky nasypeme vanilkový cukor a polámanú čokoládu.

   
2. 2

   Bielok oddelíme od žĺtka a pripravíme si "obrátené cesto" - bielok so štipkou soli vyšľaháme, pridáme cukor a ďalej šľaháme kým nevznikne tuhá pena. Potom pridáme žĺtko a ešte šľaháme. Pridáme mlieko a olej. Na záver pridáme múku a škoricu. Tieto posledné suroviny (mlieko, olej a nakoniec múku a škoricu) do cesta len primiešame (nešľaháme), aby nám hmota zostala nadýchaná. Cesto nalejeme na hruškovo- čokoládový základ. Toto upečieme na 180 stupňoch, cca 20 minút (upečenie cesta môžeme skontrolovať špáratkom - ak sa nelepí, je upečené. Samozrejme, možete "natrafiť" na čokoládu - tá bude roztopená, čo je v poriadku. Koláčik vo väčšej forme sa bude piecť dlhšie). Upečený koláčik necháme troch vychladiť, vyklopíme a nakrájame. pred poliatím "karamelovým pokušením" bude vyzerať asi takto (viď obrázok). Aj bez karamelu je veľmi chutný, jemný, šťavnatý a môže sa podávať "len tak", alebo posypaný cukrom, resp. so šľahačkou.

   
3. 3

   No ale keďže ja mám rada "výzvy", dala som sa do jednej z nich a pripravila som "Dulce de leche". Táto "sladkosť z mlieka" je obľúbenou pochúťkou v Latinskej Amerike, kde má aj rôzne mená. A hoci veľa cestujem, akosi mi táto dobrota "ušla", respektíve ma až tak nezaujala. Až kým som ju objavila na Vareche v recepte "Alfajores" od @Fedee. A tu ma zaujala hlavne preto, lebo mi nebolo jasné, ako sa dá variť mlieko s cukrom viac ako 2 hodiny tak, aby to neprihorelo, a tak, aby z toho vzniklo niečo sofistikované a lahodné. No a začala som pátrať, čo mi trvalo len chvíľu, lebo som objavila veľmi dobrý vizuálny postup na prípravu tohto karamelu, na YouTube (video je priložené v komentároch k Alfajores - vďaka @celeblith). Takže postup som potom zvolila nasledovný: Keďže som nemala plnotučné mlieko, ktoré je odporúčané, a nechcelo sa mi bežať do obchodu, tak som použila smotanu na šľahanie a polotučné mlieko, ktoré som naliala do hrnca (dala som radšej teflónový, aby som sa poistila proti prípadnému pripáleniu). Do tohto som nasypala cukor (kryštál, aj vanilkový) a poriadne premiešala, aby sa cukor rozpustil a nezostal na dne kastrólika (opäť proti pripáleniu). No a nedá mi dodať, že som použila len polovičku všetkých surovín, ako bolo v pôvodnom recepte - a to poistka, že keby náhodou vznikol nepodarok, aby mi to nebolo až tak ľúto vyhodiť (samozrejme v tomto mojom recepte mám uvedené presné množstvo toho, čo som použila ja). No a toto "cukrové mlieko" som uviedla do varu. Potom som to odstavila a prisypala sódu bikarbónu. Vyzeralo to asi takto.

   
4. 4

   Ďalej to bola totálna záhada, čo z toho vznikne. Ja som radšej dala na "Mamma mya" :) No to je názov toho videa a veru som si počas prípravy pár krát aj takto vzdychla, takže sa im tam muselo čkať. Podľa ich rady, to nemáte vôbec miešať! Pre istotu som to teda nastavila na stupeň 2 (rýchlovarný sporák - maximum je 9), ale nič sa s tým nedialo. Po pol hodine, ako bolo aj odporúčané, som mala odobrať penu (sitkom) a špatulou odstrániť akýkoľvek nános dookola. Zároveň sa snažte zmes naozaj nepomiešať! Táto rada je dôležitá, ak chcete mať karamel krásne číry a bez scukornatenia po vychladnutí. No lenže ja, opatrná kuchtíčka, som to dala asi príliš na slabo (čím som následne predĺžila celý proces karamelizácie - Takže nabudúce to dám na stupeň 3 od začiatku). Ale nevadí, pena tam žiadna nebola po mojej prvej 1/2 hodinke. Takže som to zvýšila na 3ku a vrátila sa po ďaľšej pol hodinke - tento krát už tam nejaka pena bola, tak som ju opatrne odobrala a takisto špatulou odstránila nános dookola. A to isté som zopakovala po ďaľšej pol hodine a ďaľšej. To už ubehlo 2 hodiny od varenia, ale stále to nebolo ono, aj keď to bolo na dobrej ceste - zhnednuté. No tak som sa trošku naštvala, lebo už bolo 22.00 a dala to na 4, ale nemiešala, len odobrala už hnedastú penu. No tu sa to trošku rozfofrovalo, lebo keď som prišla po pol hodine (celková doba varenia v mojom prípade 2,5 hod), už to bol krásný "bublinkujúci" karamel, ale nie príliš hustý, taký akurát. Tu som mala odobrať poslednú penu, ale mne sa zdalo, že mi to pení celé (ale nič nekypelo, len tak bublotalo), tak už som nič nedoberala. Len som to odstavila, nechala trošku vychladnúť a poliala koláčik takým teplým, voňavým karamelom. No tak sme si večer ešte pochutili a diéta "Do videnia"!

   
5. 5

   Zvyšný "Dulce de leche" som naliala do fľaštičky na džem. V Latinskej Amerike si vraj tým potierajú nielen koláčiky, ale aj chlebík a v chladničke to vydrží aj pár týždňov, ak sa na to zabudne. :) (čo sa nemôže stať). Na druhý deň, čiže dnes, som to znova ochutnala. Vršok - asi 2mm - bol ako mňamková "Krówka" (to preto, lebo som nebola dôsledná pri poslednom odobratí peny). Keď som načrela hlbšie, usmieval sa na mňa nádherný jemný voňavý karamel - oveľa lepší ako varené kondenzované mlieko v plechovke. A domáci. Tak sme ho dnes dorazili. :) Ale vo fľaštičke ráno vyzeral asi takto...