Hovädzie provianťáka Hrču fotorecept

Postup

1. 1

   príprava je jednoduchá a zvládne ju aj začínajúci dobrovoľný kuchár samouk, laik, amatér, či „autodidakt“! Iba tak „na margo“, už v júli 1964 som tento rcp samostatne varieval pre našu čatu počas „puťáku“ medzi Liptovským Mikulášom a Trenčianskou Teplou. Radi si na ňom pochutili aj veliteľ našej roty pplk. Eugen Kropilák, veliteľ našej čaty kpt. Kamil Krlín a sem tam sa k mojim kotlíkom „zatúlali“ aj mjr. Domoracký i mjr. Kmeť s mjr. Ďurčom. Ale poďme variť! Na 2 PL bravčovej masti a na 2 PL oleja som orestoval postrúhanú (pokrájanú) cibuľu,

   
2. 2

   pridal ku nej 2, na „C_éčka“ pokrájané, zelerové stonky (to už je ale moja inovácia, kto nechce nepridá), potom na kocky pokrájaný dobrý „funt“ hovädzieho predného a krátko, tak zo 5´, nechal „zosnúbiť sa“ až mäso získalo svetlý nádych,

   
3. 3

   potom som ho osolil a okorenil čMČK (čerstvo Mletým Čiernym Korením) a sladkou aj štípľavou mletou paprikou (miesto štípľavej v súčasnosti žne u nás úspechy klobásovo-guľášová zmes pána Urbíka z Komárna), zamiešal a nechal asi 60´ dusiť

   
4. 4

   pri kontrole som ho podlial „deckou“ vody (mäso vo vývare nemá „plávať“, servíruje sa v hustejšej konzistencii) a dusil ešte 30´; potom som ho zasypal malou, 241 g, konzervou sterilizovaného hrášku s mrkvou (nálev som samozrejme zlial), nechal prevrieť

   
5. 5

   a hotovo!

   
6. 6

   podával som ku našim raňajkám s domácim, vlastnoručne vymieseným a upečeným, chlebíkom

   
7. 7

   a mojej sladkej krajšej a lepšej ½ aj s teplými škvarkami naviac

   
8. 8

   a prečo … major Hrča, oficier s „pergamenovou“ pokožkou, ale …? Nuž to bolo tak! Menovaný vykonával svoje funkčné obdobie s časti v kancelárii pod úrovňou vozovky, či chodníka. Keď sa, aj dnes, postavíte ku vchodu do internátu La Franconi, po ľavej ruke úplne v dolnej časti budovy uvidíte malé okienka a za jednym z nich, šéfoval práve on. Za roky strávené v „katakombách“, bez Slnka, mu položka zvráskavela a získala „pergamenový“ nádych! Za nás „Kropilákovcov“ som, mimo iné, zastupoval kamarátov spolužiakov aj v stravovacej komisii (véééľmi dôležitá a zodpovedná funkcia) a tak som bol s mjr. Hrčom relatívne v „živom“ kontakte. Volal ma „Vyskoč z vody“! To podľa rcp, ktorý som mu niekedy v roku 1964 doniesol od mojej mamky z Košíc. Rád a s úctou na neho spomínam. Som presvedčený, že nie som sám. Okrem toho, že bol zodpovedný dôstojník, nikdy nezabudol, že „sýti oficiersky dorast“, vo vojenských podmienkach prežívajúci „trošku“ iné detstvo! Verte, neverte, nám naši rodičia naozaj chýbali!