Víno pomáha pochopiť kto sme, akí sme, kto reprezentuje, krajinu a územie, ktoré obývame a považujeme za svoju domovinu. Značka je oporný bod identity, nielen našej, pomocou nej rozpoznávame iné krajiny, robíme si mienku o jej nositeľoch. Značky sú skrátka dôležité identifikačné prvky, v súradniciach ktorých sa pohybujeme po celý život.
Hubert, ani si to neuvedomujeme, je dávno súčasťou slovenskej identity. Stal sa ňou akoby mimovoľne. Šumivé víno vždy reprezentovalo výnimočnosť udalostí. Vždy keď sa podávalo, posúvalo za hranice všednosti, lámalo ľudské a spoločenské bariéry. Výstrelom zátky sa explozívne uvoľňovala nielen nahromadená energia šumivého vína, ale aj emócie ľudí, ktorých podnebia sa dotkli šteklivé bublinky. Túto buričskú silu si šumivé víno uchovalo dodnes.
Hlboko zakódovaný luxus
Legendu o Hubertovi, ktorý vyrobil v Prešporku krásnou sestričkou uzdravený v ruskom ťažení zranený napoleonovský vojak, pozná vari každý sčítanejší milovník vína… Už menej sa možno vie, že šumivé na Slovensku sa začalo vyrábať po Champagni ako vôbec prvé v Európe, teda skôr ako v Španielsku, Taliansku, Nemecku. To veľa hovorí o našom vzťahu k vínu, o umení experimentovať a tvoriť produkty, ktoré sú konkurencieschopné.
Fakt, že Hubert je na scéne od roku 1825, teda čo nevidieť už takmer dve storočia, nemá u nás obdobu. Ani v Európe nie je veľa firiem s dvestoročnou tradíciou. K jeho výnimočnému postaveniu prispelo aj povojnové československé obdobie a rovnako súčasnosť.
V Európe sa ťažko hľadá krajina, kde by jedna značka šumivého vína mala také suverénne postavenie na trhu ako práve Hubert. Zrejme je to dôsledok rovnostárskeho obdobia socializmu, keď luxus predstavovalo šumivé víno zo Serede. Veď priamo v názve malo odvolávku na luxus. Ak si ho ľudia chceli dopriať, nemuseli si načierno vymieňať koruny za bony, stačilo zájsť do obchodu s potravinami, kúpiť si fľašu Huberta a prestupovali s ním do sveta, ktorý poznali len zo západných filmov.
Bol to práve Hubert, ktorý posilnil v Slovákoch vieru v značky s dobrým kreditom. Keď dnes odborníci analyzujú správanie spotrebiteľov, všímajú si, že Slováci veľmi dajú na meno značky. To, že značka rozhoduje o nákupe, sa pritom neopiera len o priamu skúsenosť s ňou, ľudia si neraz kúpou značky akoby kupovali aj kus imidžu, ktorý má ich idol a ktorý si jeho konzumáciou akoby chceli privlastniť.
V prípade vína však Slováci čelia dnes obrovskej ponuke, veď na pultoch stoja vína z najslávnejších oblastí. Kto nepočul o vínach z Bordeaux, Burgundska, Rioji, Toskánska či exotickej Mendosy? Ako zoči-voči nim stoja vína zo Slovenska?
Posledné desaťročie prinieslo celý rad prestížnych medzinárodných ocenení pre slovenské vína, lenže ako sa tento úspech premietol do predaja samotných slovenských vín, keď z roka na rok rastie podiel predaja dovozových vín?!
Dosiahnuteľný šampión
"Šampióni a zlaté medaily samozrejme dvíhajú imidž každej vinárskej firmy, otázkou však je, aké objemy ocenených vín a za akú cenu vedia ponúknuť na domáci trh malé a stredne veľké vinárstva,“ všíma si praktickú stránku veci Peter Krúpa, generálny riaditeľ spoločnosti Hubert J. E. Sereď. "Z hľadiska úspechu slovenského vína je najdôležitejšie premietnuť špičkovú kvalitu vína do širokej dostupnosti, a to za prijateľnú cenu,“ triafa podstatu problému Peter Krúpa.
A práve v tomto je najznámejšia značka slovenského vína, ktorá v posledných rokoch takisto úspešne bodovala na medzinárodných súťažiach, silná. Reprezentuje kvalitné víno za veľmi dobrú cenu, a to v objemoch, ktoré pokrývajú dopyt spotrebiteľov.
"Víno predáva emóciu. Ľudia si chcú celkom prirodzene zopakovať krásny zážitok, ktorý sa viaže k vínu. Sú rituály, pri ktorých víno nesmie chýbať, lebo je ich prirodzenou súčasťou – vianočno-silvestrovsko-novoročné sviatky, Veľká noc, svadby a rôzne oslavy, jubileá, mimoriadne úspechy v kariére. Zo strany výrobcu však treba pestovať a rozvíjať puto medzi slovenskou značkou a slovenským spotrebiteľom,“ hovorí Peter Krúpa na margo stratégie Huberta.
Všimnime si, seredský výrobca je jediný, ktorý robí plošnú reklamu na vína, a to v rozsahu, aký na Slovensku nemá obdobu. Opláca sa to, aj takýmto spôsobom udržiavania kontaktu so spotrebiteľom sa pestuje vernostný vzťah k značke, ktorá v mysliach ľudí reprezentuje Slovensko.
Podiel slovenského vína na celkovej svetovej produkcii je jedno promile. Veľké vinárske značky zdôrazňujúc svoju globálnosť, svetovosť, sú schopné úplne zaliať slovenský trh s vínom. Pritom na Slovensko neposielajú len prvotriedne vína. Zoči-voči nim stojí veľmi dobrý štandard slovenských vín. "Ľuďom to treba neustále pripomínať a budovať hrdosť na produkt pochádzajúci z vlastnej krajiny,“ zdôrazňuje Peter Krúpa.
Tancujúce kvasinky
Víno je také staré ako ľudská civilizácia. Slovenský vinársky kamienok v nej možno aj vďaka Hubertu celkom jasne identifikovať, ale dôležité je kapitál značky úmerne dobe a jej možnostiam rozvíjať. Rodí sa nová generácia spotrebiteľov, ktorá svoje spotrebiteľské návyky formuje prostredníctvom sociálnych sietí.
Hubert na tento moment zareagoval, keď spustil kampaň mobilnú aplikáciu Podľa seba, v ktorej šlo o to, aby si človek vychutnal víno presne tým spôsobom, ako mu vyhovuje. Takýmto spôsobom sa úspešne "streamovala“ rada vín nesúcich značku Vitis.
Vraví sa, že sociálne siete individualizujú ľudí, ale víno je socializačný nápoj, celkom prirodzene ľudí združuje, vedie k debatám a v našej dobe vytvára názor o sebe a značke vína práve prostredníctvom sociálnych sietí.
Odkedy je víno vínom podlieha inováciám. Hľadajú sa spôsoby, ako dospieť k ideálnemu vínu. Isteže, osudom vína je príroda a ročník, ale víno v súhre s nimi vytvára človek. V Seredi majú technologicky jedno z najlepšie vybavených vinárstiev na Slovensku. Než sa fľaša vína dostane na pult spotrebiteľa, prejde viacnásobnou kontrolou, ktorá je schopná zachytiť všetky odchýlky, ktoré vo víne nemajú čo robiť – od pachuti po korku až po iné neprípustné príchute a vône.
Lenže víno je stále produkt živý, ako človek do istej miery samoľúby a urobiť z neho nápoj, po ktorom dostaneme chuť na ďalší pohárik, znamená vytvoriť vínu optimálne životné podmienky. V seredskej pivnici posledný rok kvasiace víno počúva spolu s ľuďmi, ktorí ho opatrujú, hudbu. Priestor s obrovskými kvasnými nádobami sa zmenil na svojráznu hudobnú sieň. Znejú tu Vivaldiho Štyri ročné obdobia, Strausové valčíky, v čase Vianoc vianočné koledy, ba občas aj country muzika.
Je možné, aby hudba ovplyvňovala kvalitu rodiaceho sa moku? Enologička Huberta Ingrid Vajcziková vraví, že majú s vínom, ktorému dopriali hudbu, dobré skúsenosti.
"Hudba ako upokojujúci prvok prispela k optimalizácii kvasenia vína. Prv sa kvasné doby vína pohybovali od jedného do dvoch týždňov, teraz sa zjednotili, na siedmich dňoch. Nemáme lepší či horší tank vína, ale zo všetkých získavame za rovnaký čas vína vyrovnanej kvality,“ všíma si hlavný prínos hudobnej produkcie na víno Ingrid Vajcziková.
Experiment s hudbou vyskúšali viaceré západoeurópske vinárstva a jeho prínos sa potvrdil aj v Seredi. Kvasinky sú živé organizmy a citlivo vnímajú prostredie, v ktorom žijú. Ukazuje sa, že nielen teplota, čistota, ale aj príjemná hudba môžu prispieť k vzniku vína, ktoré je nielen samo osebe chutné, voňavé, ale ešte je aj spevavé.
Každá značka vyvoláva asociácie. Viažu sa na prvý kontakt s ňou, na chvíle, keď náš život urobila krajším, veselším, keď nám pripomenula, že je jednoducho súčasťou nášho žitia. Žijeme tak rýchlo, že si mnohé veci, ktoré považujeme za prirodzené, ani neuvedomujeme. Dúšok Hubertu nám najbližšie môže pripomenúť, prečo sme vlastne po ňom celkom mimovoľne siahli.
Diskusia k článku