Foto: Pravda
Fedor Malík
Naučil som sa kosiť i snopy viazať. Nuž a spoznal som i veľa zaujímavých ľudí. Napríklad takého pána Poliovku. Pochádzal z Dolnej zeme, mäkčil aj „ch“ a rozprával archaickou slovenčinou. Bol vtipný, zábavný... a dosť lenivý. Zásadne kosil s tupou kosou... Pozri recepty na Jedlá za tri eurá K obedu sme zasadli po desiatej. Z kabely vybral alumíniový hrniec a vyjedal z neho polievku. Bože, tá rozvoniavala... Pani Poliovková varila skvelé polievky. Hovädzie, slepačie, kuracie, rybacie, zeleninové, rascové, kôprové, mliečne, paradajkové, hríbové, zemiakové...
Zbiehali sa mi slinky a starý Poliovka to vybadal. Navrhol mi výmenu. On mne polievku, ja jemu fľašu vína. Dohodli sme sa. Také polievky som nikdy viac v živote nejedol. Najviac mi chutila tá najobyčajnejšia. Zapražená zemiaková polievka.
Občas si ju urobím i dnes. Kilo na kocky pokrájaných zemiakov, desať deka oravskej slaniny, paprika, soľ, korenie, dve cibule, dva litre vody.
Nuž a ak sa mi to zdá priveľmi chudobné, pridám ešte za hrsť sušených hríbov. Alebo radšej nie, tie tam predsa pani Poliovková nikdy nedávala!
Hrozne by ma zaujímalo, či sa ešte dnes nájdu mladí ľudi, ktorí cez prázdniny nemusia brigádovať preto, aby pomohli svojím rodičom trošku uľahčiť finančnú situáciu.To vieš, tí boľševíkmi vedení študenti mali školu zadarmo, tak budovali vojnou zničenú vlasť, dnešní brigádujú na svoje štúdium....