Foto: Pravda - Ivan Majerský
Minulý týždeň boli otvorené malokarpatské vínne pivnice a rodinná rada rozhodla, že sa bude variť aj guláš. Kúpili sme novú kotlinu a po dva dni už ráno sa v ňom smažila cibuľa. Veľa cibule. A veľa, veľa bravčového mäsa. Za hrsť soli, za dve hrste sladkej papriky, tak „od oka“ i štipľavej, bieleho korenia, majorán a tri fľašky zeleného muškátu. Po dvoch hodinách, keď mäso zmäklo, sme dotvárali guláš po záhradnícky. Všetko z vlastnej záhrady. Na kocky nakrájaná koreňová zelenina, zemiaky, hokkaido tekvica. Guláš v kotle vrel a rozvoniavala celá ulica. Bolo ho treba ešte dochutiť. Trochu čili korenia, kečupu, horčice, pohárik ajvaru a kilo marhuľového lekváru. Tiež nášho, nie však z Modry, ale zo Skalice. Ľudí to k nám ťahalo.
Ponúkali sme svoj otonel, silván z Téglika, leánku z Firígľov a Hrom z Nitrperku. Tí, ktorí si kúpili i guláš, mali však iného favorita. Bol ním barikový tramín ročníka 2011. Brillat–Savarin by sa iste čudoval...
Diskusia k článku