Foto: Pravda - Robert Hüttner
Fedor Malík
Vojna sa skončila a veľa gardistov vstúpilo do „rodnej“ strany. Jeho neprajníci zmenili len kabáty. Nenávisť však zostala. V roku 1951 sme v rámci „akcie B“ dostali vysťahovací dekrét... Pozri Recepty na tému Pečieme na Vianoce (1) Roky sa ponáhľali a v našej rodine sa o Nemcoch, o Weberovcoch, často hovorilo. Keď sa pohli ľady, pani Weberovú som v roku 1968 v Stuttgarte navštívil. „Tak ráda bych sa na Modru kukla,“ povedala mi vtedy pri rozlúčke.
Do Modry však zavítala až krátko pred „nežnou“. Doniesla nám zopár kusov starého šatstva, viazanky po starom Weberovi a dve kilá čokolády. Potom sa potmehúdsky usmiala a povedala: „Idú Vánoce, čosik sem pre vás napékla...“
A z igelitky vytiahla vianočku. Nevyzerala bohvieako – a navyše to bola slaná vianočka! Bola so slaninou, s vlašskými orechmi a nebola vhodná na raňajky. Vydržala nám až do Silvestra. Dojedli sme ju len z úcty k starej pani Weberovej.
Ani ona, ani jej syn Willy, ktorý si ako vdovec našiel neskôr v Modre priateľku, už nežijú. Spomienka na slanú vianočku je však stále živá. Asi si ju o pár dní k vianočným sviatkom upečiem.
Nechám ju vychladnúť a nalejem si k nej mladé biele zo skvelého ročníka 2011. Budú to skvelé Vianoce...
Milý pán Schinweg, je mi vás ľúto.