Dôchodcovia, a tých je u nás takmer tretina, sú každý pondelok a stredu vo vytržení. Do regálov predajní sa totiž vykladá nový tovar. Čerstvá zelenina, chladené mäso, ryby, hydina, zahraničné syry, české pivo, francúzske i maďarské víno, talianske cestoviny, nemecké čokolády, turecké a španielske ovocie. Nuž a pre našich vinohradníkov aj v tomto čase čosi neuveriteľné. Hrozno. Nádherné strapce hrozna z Kalifornie, Čile, Indie, Namíbie. Kilo za štyri, päť eur...
Priznávam, polovicu dôchodku mesačne vysolím za potraviny. „Čmuchám“ po tovaroch, ktoré som už dávno nemal na tanieri. Dnes ráno som napríklad kúpil mrazenú sliepku. Bola biela, úhľadná a malá. To mi vyhovovalo. Veď ju budem konzumovať sám. Manželka „mŕtve“ vtáky odmieta.
Doma som sliepku dal variť s koreňovou zeleninou. Bublala na ohni pomaly, vývar bol číry a mäso pomerne mäkké. Keď chladla, obral som ju a odložil do misky. Bude sa podávať s tmavou cibuľovou omáčkou. V hlbokej rajnici som roztopil maslo a urobil zápražku z múky a z lyžice kryštálového cukru. Maillardove reakcie fungovali a základ omáčky mal hnedastý „brunátny“ vzhľad. Do kastróla som potom pridal dve hrste nadrobno nakrájanej cibule. Keď sa opražila, omáčku som osolil, okorenil, pridal citrónovú šťavu, trochu vývaru a rozmixoval. Horúcou omáčkou som podlial úhľadné kúsky varenej sliepky a jedlo som podával s „al dente“ tagliatelle. To sú tak trochu do špirály zakrútené vaječné široké rezance. Bolo to chutné. Azda aj vďaka tomu, že v čaši som mal naliate päťročné barikové Chardonnay. Od koho, to nevyzradím...
Jedzme radsej sezonnu zeleninu, ktorej je urcite dostatok i v Modre : "od kapusty chlapci husti a dievcence bystré" hovorieval moj otec v minulom storoci a veru mal pravdu. Kapusta pomaha stravit mastné suroviny, je vynikjuca i na creva o pleti nehoviriac. Ale to barykové vino by som rada ochutnala...