Mnohí z nás dodržali aj pôst, všetci sme však upokojili dušu, upratali svoje vnútro. Napravili krivdy, pomerili sa s neprajníkmi, odpustili susedom. Čo na tom, že sú neveriaci? My kresťania žijeme v pokore a tolerujeme všetkých. Ostáva nám len veriť, že je to skutočne tak...
Buďme úprimní. Vianoce, najmä ich začiatok, sú sviatkom patriacim našim potomkom. Rozsvietená vianočná jedľa a lesknúce sa balíky a balíčky od Ježiška znamenajú pre detskú dušu azda to najväčšie šťastie. Zmysluplné lego, ale aj plastové príšery a premocní bojovníci z cudzích planét. Detské oči žiaria a vám to nesmierne hladká myseľ. Veď sú to vaše deti, vaši potomkovia, vaši vnuci...
Pri štedrovečernom posedení sú všetci pokorní, naladení sviatočne. Na stole rozvoniavajú najlepšie dobroty tohto sveta. Tradícia Vianoc však nepustí. Napred chrumkavé oblátky s biomedom z modranskej Harmónie. K tomu lúpané orechy z Dolných Orešian. Drobizg pochlipkáva jablčný mušt z Jablonového a dospelí otvárajú fľašu šumivého. Najlepšie – vyrobeného vlastnými rukami. Potom horúca kapustnica. S hríbmi od Miška Kozáka a klobáskami od Janka Lichnera. A ešte plátok údenej krkovičky s chrenom vykopaným len včera z vinice v Starých Horách.
Šumivé sa dopilo, načneme si čosi vzácne, čosi predobré. Fľašu nášho Hronu ročník 2006. Obrovské čaše, chlipkanie čierneho balzamu do hlbokej noci, tíško a mier. Deti s plnými náručiami darčekov z nebies sa už trúsia do postieľok. Zaspávajú v obláčikoch šťastia. Dávajú sa unášať pavučinou láskavého času. A vy dospelí neviete, čo s načatým sviatočným večerom. Riešenie nie je až také zložité. Treba si len do pivnice skočiť po ďalšiu fľašku nášho modranského...
Diskusia k článku