Foto: Archív Vojta Artza
V jednom rozhovore som o vás čítala, že ako štvorročný ste už varili vajíčka. Pochádzate z kuchárskej rodiny?
Rodičia nepracovali v gastronómii, ale vždy sa u nás doma dobre varilo. To boli časy, keď sa cez víkendy rodina stretávala pri obede a vždy sme si pochutnávali na výbornom jedle. Mama mi rozprávala, že keď som mal štyri roky, našla ma v jedno ráno v kuchyni, ako stojím pri sporáku a varím vajíčka. Ešte som jej aj ukazoval na hodiny a hovoril, kde majú byť ručičky, keď budú vajcia hotové. Bol to môj prvý kontakt s gastronómiou.
Potom to išlo samo?
Áno, nebol som na základnej škole premiant a veľký výber škôl pre ďalšie povolania vtedy nebol. Keď som sa teda v 8. triede rozhodoval, čo ďalej, bolo jasné, že pôjdem za kuchára. Aj keď omylom ma v 1. ročníku zaradili k čašníkom. Ale aj to bola dobrá škola, no na praxi ma vždy našli v kuchyni.
Zápal pre kuchárske povolanie vás teda chytil už počas štúdia?
Áno, mal som počas praxe šťastie na šéfkuchárov aj na kolektív, v ktorom som pracoval. Už ako prvák som praxoval vo vtedy vychýrenej maďarskej reštaurácii na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. Šéfkuchár, pán Nagy, bol síce veľmi prísny, ale naplno sa mi venoval. Brával ma so sebou na inventúry, rozprával mi o každej surovine v reštaurácii, veľa som sa tak naučil aj o tovaroznalectve. Pomáhal som aj na akciách, ktoré pripravovali, takže hoci som prvý rok študoval za čašníka, bol som po skončení prvého ročníka učenia sa pripravenejší ako tí, ktorí sa učili za kuchárov.
„Ak chcete vrcholový hokej, idete na zápas NHL, ak chcete podobný zážitok v gastre, tak idete do fine dinningovej reštaurácie.“
Koncom deväťdesiatych rokov ste boli prvým televíznym šéfkuchárom. Tvorili ste vtedy spolu s Petrom Novotným program o varení.
Áno, na spoločnom televíznom programe sme s Petrom Novotným pracovali niekoľko rokov a bola to obrovská škola. Ľudia si ma začali všímať. Byť na televíznej obrazovke vždy pomôže. Počas prvých dvoch rokov vysielania som na obraze nebol, no diváci si ma vyžiadali. Ozývali sa totiž hlasy, že neveria Petrovi Novotnému a jeho hosťom, že to, čo prezentovali, aj sami varili, že tam musí byť nejaký kuchár, ktorý to celé pripravuje. Preto ma nakoniec vytiahli na obraz. Bol to zábavný program spojený s varením, vysielali ho po správach a vtedy to bola najúspešnejšia relácia Markízy. Rád na to spomínam.
Potom ste z Bratislavy odišli a strávili ste roky na Liptove, v Jasnej.
Áno, otvorili vtedy v Jasnej hotel Tri Studničky a v ňom reštauráciu, v ktorej som mal voľné ruky a mohol byť kreatívny. Zároveň sme to nepreháňali, robili sme aj tradičné jedlá ako čučoriedkové pirohy či domáce rezance. Snažili sme sa však našu ponuku prepájať aj so svetovou gastronómiou. Koncept otvorenej reštaurácie sa stal veľmi rýchlo populárny a počas jedného večera sa u nás vystriedalo aj tristo ľudí. Niektoré jedlá dokonca varia dodnes, napríklad spomínané čučoriedkové pirohy a hubovú polievku.
Diskusia k článku